Po týždňovom pobyte vo Washingtone, v časti Maryland, odkiaľ sme absolvovali mnoho výletov do rôznych múzeí a galérií a zažili množstvo pozitívnych, negatívnych i poriadne uletených zážitkov, sme sa autobusom premiestnili do mesta Radford v štáte Virgínia.
Cesta trvala takmer na minútu 5 hodín a okrem dvoch ďalších cestujúcich sme boli v autobuse úplne sami, takže skoro ako súkromná jazda.
Na zastávku po nás prišla priateľka Agida a odviezla nás do svojho nie príliš veľkého, no útulného a pohodlného domu. Najskôr sme sa zoznámili s jej rodinou, následne sme sa ubytovali a trochu presnorili okolie. Manžel našej hostiteľky sa ukázal ako veľmi milý a šikovný chlap a na večer pripravil super grilpárty, ktorú sme si fakt užili.
Na nedeľu naplánoval tiež super program. Deň začal chutnými raňajkami. Neskôr, nejakú hodinku popoludní, sme mu pomohli na strechu auta vyložiť a priviazať gumený čln, naukladať kolesá na splavovanie, záchranné vesty a už sme sa vyviezli k veľkej rieke v ústrety nášmu novému dobrodružstvu. Najskôr sme si mysleli, že pôjde o rafting, ale nakoniec to bol viac splav ako raft, no opäť sme si túto aktivitku poriadne užili. Plavili sme sa po druhej najstaršej rieke Ameriky, s paradoxne nezvyčajným názvom „New River“. Splav nám trval takmer 3 a pol hodiny. Rieka bola poriadne hlboká a v niektorých miestach široká dokonca až pol kilometra, zážitok z plavby bol teda naozaj úžasný. Niesli sme sa na väčšinou pokojnej hladine rieky, až na dva úseky, ktoré boli máličko rozhojdané, no naozaj len máličko. Zo začiatku viedla dlho popri rieke poriadne hlučná cesta, no potom sa rozdelila a každá z nich šla svojim smerom. Naša trať viedla ďalej veľmi pokojným a tichým lesom. Celý zážitok nám spríjemňoval a umocňoval nádherný spev rôznych operencov. V tomto pokoji a pohode sme doplávali až k záverečnému bodu našej cesty, kde nás už čakala Agida. Na večeru nás čakalo chutné grilované mäsko, poniektorých aj pivko a príjemná únava z pekne prežitého dňa.
V pondelok ráno sme sa niečo po pol deviatej vybrali do nákupného centra, v ktorom sme sa pekne, ale aj cenovo dostupne zaodeli a urobili potrebný nákup v potravinách. No ešte predtým, skoro ráno, sme sa s Dávidkom stihli dobre prebehnúť. Popoludnie sme si užívali v kľudovom režime, následne ešte raz do obchodu dokúpiť zeleninu a ovocie. Delikátnu večeru pre nás domáci pripravili tentoraz na azerbajdžanský spôsob, takže posedenie trvalo takmer celú noc. Spoločne sme si pochutnávali na údenom trhanom mäsku s rôznymi omáčkami, ryžou a čerstvou zeleninou. Večer sme sa s pani domácou šli ešte trochu prejsť. Museli sme vyzerať asi čudne, pretože tu sa nikto neprechádza. Pre nás to však bol opäť zážitok a bol by hriech nevyužiť túto príležitosť v srdci prírody. Okolo samé kopce posiate rôznymi listnatými, ale aj ihličnatými stromami a napriek neskorému večeru, stále neutíchajúci spev vtákov.
V utorok som sa prebudil celkom skoro, takže kým ešte všetci spali, napísal som pár riadkov o našom pobyte v USA a trochu pretriedil popísané fotografie. Dopoludnie ubehlo opäť v pohodovom americkom štýle, potom ľahký obed a popoludní nás všetkých Hava odviezla na miestnu plaváreň. Tešil som sa, že si konečne dobre zaplávam, no na výber bol len jeden asi pol metra hlboký bazén a asi do polovice stehien hlboký druhý bazén pre dospelých s dĺžkou skromných 10 metrov. Najskôr sme s Katkou nechápali, že čo je toto za plavecký bazén, keď do vody vlastne vstupovali len veľmi obézni starí ľudia a pohybovo postihnutí pasívni plavci/neplavci. Pre zdravotne postihnutých to však bolo super - boli tu totiž zariadenia na položenie takýchto ľudí priamo do vody, ako aj esíčková klesajúca rampa pre vozíčkarov. Nakoniec sme sa dozvedeli, že plavecký bazén by sa predsa len našiel, len ho práve rekonštruujú. Voda v bazéne bola takmer horúca, ale keďže v Amerike nie sú termálne pramene, všetky bazény, resp. vodu v nich dohrievajú.
Neskôr nás Hava vzala ešte do mesta a my s Katkou sme si po dlhom čase konečne vychutnali lahodnú a naozaj chutnú kávičku. Večer si Wulgur ešte pre nás pripravil chuťovečku v podobe pravého “Movie“, t. j. amerického kina s pukancami, marshmallows, coca_colou a pivkom. Premietal sa film „Zázračná opatrovateľka“ alias „Nanny Mc Phee“. Posledných 20 minút sme už ale nestihli dopozerať, nakoľko film sa premietal vonku a od plátna nás odohnala začínajúca búrka.
V stredu sme si hneď zrána s Dávidkom schuti zabehali a následne sa deň rozbehol v aktívnom domácom tempe. Našim hostiteľom sme navarili pravý guláš na slovenský spôsob a poriadili celý dom. Večer sme spolu všetci posedeli a nakoniec sa vo vnútri dopozeral film z predošlého večera. Ďalšie ránko sme začali opäť super, prebehnutím, potom raňajky a po nich nás už vychystaných odviezla Agida do parku, kde sme odštartovali našu prechádzku. Chodník viedol popri rieke, ktorú sme v nedeľu splavovali. Za pomoci Google maps Jožko s Julkou a Katkinou super orientáciou zistili, že sme nie príliš ďaleko od nejakej kaviarničky. Po prechádzke a malej občerstvovačke sme pohodovým tempom trafili až do spomínanej kaviarničky. Káva bola naozaj výborná a ponuka chladených nápojov nám tiež dobre padla. Navštívili sme aj obchodík, niečo na štýl našich antikvariátov, kde nás zlákalo zopár maličkostí a suvenírov. Cestou nám čírou náhodou skrížila cestu Agida s dcérou v aute, ktorú keď odviezla, otočila sa po nás a zobrala nás domov. Večer zobral Wulgur chlapcov na džudo. Keďže práve končila džudistická sezóna, s chlapcami sme sa neskôr stretli v pravom americkom pube, kde príjemnú atmosféru hrou a spevom dotváral country muzikant. Deti mali vyhradený zvlášť svoj stôl a ich rodičia tiež. Každý si mohol vybrať, na čo mal chuť. V ponuke boli hamburgery, pizza, samozrejme coca_cola, pivko atď. Po večeri sa decká ešte pofotili a v družnej debate sme zhruba po dvoch hodinách a vydarenom večeri šli domov.
V piatok som sa prebudil opäť skôr, niečo som popísal, Katka odišla s Agidou do jej práce a po raňajkách sme s Julkou pripravili cesnakovú polievku a chutný granadier. Poprali sme nejaké oblečenie a v pokojnom režime sme si užívali voľnejší deň.
V sobotu nás čakal opäť dobrodružný deň, ktorý si myslím užil každý. Asi hodinku pred obedom sme vyrazili na Clayton beach. Veľké prírodné jazero, obkolesené horami, z jednej strany miestni obyvatelia vysypali pieskom a urobili z toho americkú pláž. Tentokrát sme si zaplávali parádne, neskôr sme sa občerstvili proviantom prineseným z domu, čo – to sme prečítali a príjemne zrelaxovali. Pre mňa osobne bolo trochu prekvapením, že na celej pláži bol iba jediný bufet, v ktorom predávali hot dogy, hamburgery, nanuky a v automate Pepsi colu. Trochu mi to pripomínalo roky pred revolúciou u nás.
A na záver ešte jedna zaujímavosť. V Amerike na benzínovej pumpe idete najprv k pultu, poviete koľko chcete natankovať, pracovník pumpy vám z karty predbežne stiahne sumu vyrátanú za požadovaný objem a potom si idete natankovať. Keď dotankujete, zaistená suma sa presunie na účet benzínky.
