Spávam už roky pri otvorenom okne, tak si tú pohodu a nádheru vychutnávam. Som neznalý a neviem, aké vtáčiky to spievajú, no mám pocit, že sú to drozdy.
Vyskočím z postele a po bežných ranných činnostiach som sa z chuti pustil do mojich športových aktivít. Odbehol som si 4 km popri kuchynskej linke, potom 40 minút aktívneho bikovania a hor sa dopriať si ešte ľadový kúpeľ. Po výkone delikátne raňajky v podobe vianočky s maslom a medom, k tomu kakavkó. Čo sa týka počasia vyzerá, že deň bude naozaj super, teplota vzduchu je síce nižšia, ale slniečko sa tiež podľa predpovede na nás usmeje. V kalendári máme Boleslava, niekde som započul, že dnes je Bolehlava, myslím, že toho môže mať každý, kto si dožičí nejakého viacpercentného moku.
Cestou na zastávku som navôkol vnímal neutíchajúcu prebúdzajúcu sa prírodu. Vtáčiky štebotali, slniečko pomaly vystrkovalo svoje teplé lúče, no navôkol minimálny pohyb. A tak si hovorím, aspoň vám vtáčiky je krásne a nemusíte sa obmädzovať a môžete si slobodne lietať.
V meste som vybavil, čo som potreboval a po dopriatej lahodnej kávičke som sa vybral smerom na autobusovú zastávku. Kráčal som okolo mestskej zelene, ktorá tiež hýrila radostnými zvukmi našich operencov. Mal som dobrý pocit z vybavených povinností v meste, k tomu slnečné lúče, ktoré ma nabíjali energiou, neutíchajúci vtáčí štebot...
Zo zastávky k paneláku to mám už len nejakých 400 metrov a tak som si to pomalým krokom užíval. Výborný pocit na duši, viem, že ulicou od zastávky chodieva minimum ľudí, tak som si dal aj respirátor dolu z tváre. Ten pocit bol na nezaplatenie.
Jarné ročné obdobie mám veľmi rád. Ako som sa už zmienil, som ranný vtáčik a tak skoro ráno vstávam a často počúvam ranný prírodný budík v podobe našich vtáčích virtuózov. Je to naozaj nádherný pocit, keď sa ráno všetko prebúdza. Prešlo pár dní a veru vtáčiky štebocú aj oveľa skôr, napríklad dnes ma prebudili už o 3:36hod. Vôbec mi nevadí, že tak skoro, nie nadarmo sa hovorí: „Ranní ptáče, dál doskáče“.
Život je naozaj nádherný.
