Festival pracuje na odstraňovaní mnohých bariér už tretí rok a darí sa mu to pomerne úspešne. Veď právo na kultúru, ako aj prístup k informáciam má každý z nás. Od soboty do soboty sa na festivale každý cítil doma, bez rozdielu veku, rasy, rodu, sociálneho statusu či zdravotného znevýhodnenia. Premietali sa filmy, prostredníctvom ktorých ste mohli nahliadnuť do domovov vzdialených niekoľko tisíc kilometrov, ale aj tých, čo sú takmer za rohom a predsa sú nám vzdialené. Ústrednou témou tohtoročného festivalu bola príroda, sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Keďže v posledných rokoch vzrástla snaha o rovný prístup k umeniu, či už ide o filmy, divadlo, koncerty alebo iné kultúrne podujatia, je prirodzené, že sa v tomto smere otvorila otázka bezbariérovosti nie len v tradičných verejných priestoroch. Kultúrne inštitúcie a podujatia boli totiž v tomto smere tak trochu zanedbávané. V spolupráci s občianskymi združeniami Proti prúdu a Vagus poskytol Jeden svet voľné vstupy aj pre ľudí bez domova. Okrem toho ich festival navštívil aj priamo v ich Domci, kde bolo komunitné premietanie filmu René - väzeň slobody. Uviedla ho režisérka dokumentu Helena Třeštíková, s ktorou bola bezprostredne po projekcii aj diskusia.
Voľný vstup na festival mali aj ľudia so zrakovým alebo sluchovým znevýhodnením, ktorým Jeden svet sprístupnil všetkých desať filmov zaradených do súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva a navyše dva výnimočné zahraničné tituly. Sledovanie filmov bez audiokomentára je pre zrakovo postihnutých veľkou prekážkou. No vďaka novej aplikácii Earcatch, vyvinutej v Holandsku, mohli návštevníci sledovať filmy so zvukovým komentárom priamo vo svojom mobile.
Okrem filmov a diskusií mal Jeden svet pripravený pre divákov so zrakovým a sluchovým znevýhodnením aj zaujímavý sprievodný program, akým bol napríklad workshop filmového zvuku v spolupráci so zvukovou katedrou Filmovej fakulty VŠMU alebo workshop inkluzívneho športového lezenia. Ja s mojou priateľkou Katkou a našou spoločnou známou Ingridkou sme sa zúčastnili dopoludňajšej lezeckej časti pre začiatočníkov. Zrakovo a sluchovo postihnutým účastníkom poskytli inštruktori full service v samostatných skupinách. Nám konkrétne sa venoval inštruktor Jozef, ktorého som už poznal z iných lezeckých podujatí. Ingrid a Katarínka mali premiéru. Zo začiatku to bolo pre ne trochu náročnejšie, no postupne sa celkom rýchlo zžili s novou lezeckou aktivitou. Ingrid bola taká nadšená, že nakoniec zdolala celú, niečo cez 15 metrov vysokú, stenu. Sluchovo postihnutí mali priestor vyhradený na poschodí, kde boli steny približne o polovicu nižšie. Podmienky na 15 metrovej stene boli síce náročnejšie, ale lezenie sme si aspoň užili do sýtosti. Výber trás bol naozaj pestrý. Na konci sme si spolu s Jožkom sadli na kávičku, pričom pomaly prichádzali aj ďalší záujemcovia na popoludňajší lezecký program.
Súčasťou programu bolo okrem iného aj premietanie veľmi zaujímavého filmu „Adam Ondra: Posunúť hranice“. Film bol taktiež vybavený audiokomentárom pre nevidiacich a titulkami pre nepočujúcich. Po filme nasledovala diskusia s tvorcami, tlmočená do posunkového jazyka. Film sa premietal v utorok 8.novembra.
Workshop filmového zvuku v spolupráci so zvukovou katedrou Filmovej fakulty VŠMU sa konal v stredu 9. novembra o 17. hodine v priestoroch VŠMU, na ktorom sa tiež v hojnom počte zúčastnili zrakovo postihnutí.
Veľká vďaka za ochotu a chuť robiť veci aj pre zrakovo postihnutých, ako aj pre ďalšie zdravotne znevýhodnené skupiny.
