...takže príprava musí byť poctivá a pravdu vám poviem, snažím sa makať naozaj húževnato a pravidelne. V rámci prípravy na maratón, ktorý je už takmer za dverami, ale aj výstup na biblickú horu v Turecku, som si v stredu 19. februára 2025 doprial výstup na Kráľovu Hoľu. Nikdy som na nej nebol a sused Marek mi opísal jednoduchý terén, nakoľko až na vrchol vedie asfaltová cesta, aj keď tých výškových metrov je pomerne dosť. Keďže Marek musel ešte niečo povybavovať, vyrazili sme o dosť neskôr. Pridala sa ku nám aj kamoška Ivka a autom sme sa premiestnili do dedinky Šumiac, kde sme sa na parkovisku vystrojili všetkým potrebným a približne o pol jedenástej sme vyrazili zasneženou cestou zdolať náš cieľ.
Počasie ideálne, aj keď poriadny mráz bolo cítiť počas celého dňa. V svižnom tempe a s veselou náladou sme ukrajovali z našej cesty. Snehu nebolo veľa, no ako sme postupne stúpali, bolo ho čoraz viac a naozaj pekne vŕzgal aj pod nohami. Po hodine a dvadsiatichpiatich minútach sme dorazili na chatu pod Kráľovou Hoľou, kde sme sa občerstvili horúcim čajíkom a po dvadsiatich minútach sme pokračovali ďalej k vrcholu. Chata bola zhruba na šiestom kilometri, takže čakal nás ešte rovnaký počet kilometrov, akurát strmších. V družnej debate, s množstvom veselých vtipov a zážitkov nám cesta ubiehala v dobrom tempe. Slniečko na nás pekne svietilo a aj dobre a príjemne hrialo, no akonáhle ho zakryl mrak, hneď bolo cítiť poriadny chlad. Zhruba po troch kilometroch sme zišli z cesty a zasneženým povrchom, utlačeným ratrakom, sme pokračovali ďalej. Marek povedal, že je to síce o kilometer kratšie, no aj oveľa strmšie. A veru, zaberák to bol poriadny. Samozrejme robili sme častejšie prestávky, po určitom čase sa terén dokonca zvoľnil, takže sme už kráčali oveľa pohodovejším terénom a smerovali k označníku s nápisom Kráľova Hoľa 1948 m.n.m.
Na vrchole sme si doplnili tekutiny horúcim čajíkom, nejakými pochutinami, urobili zopár záberov, preobliekli sa do suchého oblečenia a zhruba po dvadsiatich minútach sme sa vybrali na cestu späť. Marek mi dal pre istotu na nohy „mačky“, pretože zdravie a bezpečnosť sú veľmi dôležité a to zvlášť v takýchto podmienkach. Cesta nadol nám ubiehala oveľa rýchlejšie a to aj z dôvodu pevného a bezpečného obutia a hlavne tých „mačiek“. Na chatu sme dorazili presne o 15:15hod., stihli sme si pochutnať aj na chutnej fazuľovej a kapustovej polievke s chlebíkom. „Mačky“ sme už mohli zobuť a po príjemnej pauze sme opäť kráčali už do finišu na parkovisko k autu.
Pri aute sme si prezuli obuv, zhodili bundy, nasadli a nasmerovali si to domov.
Ráno bolo síce trochu nekoordinované, začiatok výstupu trochu rozpačitý a rýchly, no s pokorou a vďakou píšem tieto riadky, pretože nakoniec to bol naozaj vydarený výstup na Kráľovu Hoľu. V nohách krásnych 20 kilometrov a cez tisíc výškových metrov, naozaj vydarený deň s dobrými ľuďmi, super počasím a veselou náladou.
