V dedinke Šemša sa konal 6. ročník tohto lesného podujatia.
Na výber boli dve trasy, kratšia 5,5 kilometrová so 150 metrovým prevýšením a 11 kilometrová s prevýšením 300 metrov. Nakoľko počasie už bolo pomerne chladné, štartovalo sa až o 11:00hod.
Štart pre obidve trate bol spoločný, päťkári sa v určitom bode oddelili a desiatkári si pokračovali na svojej dlhšej trase.
Po príchode na podujatie sme sa pozdravili z mnohými bežeckými priateľmi a po niekoľkých minútach sme sa šli prehodiť do bežeckého outfitu. Na mieste hrala folklórna hudba a začínala rozvoniavať pripravovaná kapustnica. Pred štartom sme sa ešte krátko rozcvičili a prebehli. Za krátkeho a rýchleho odpočítavania sme vyrazili prekonať naplánovanú métu.
Najlepšie ju zvládol a ako prvý dobehol Ludvik Henrich a to v neuveriteľnom čase 40 minút.
Medzi ženami si prvé miesto vybojovala Katarína Lamiová s časom 50:37s.
Nevidiaci mali tiež zastúpenie na tomto peknom podujatí - Pavol Kéri s vodičom Jozefom Koniarom, to zvládli v čase 1:17:21s.
11 kilometrovú métu úspešne zvládlo a do cieľa dobehlo 97 bežcov a bežkýň.
Na kratšej trati si prvé miesto s časom 22:44s. vybehal Erik Onofrej.
Ženy sa nedali vôbec zahanbiť a ako prvá so super časom 28:02s. dobehla Stella Tudevdorj.
Kratšiu vzdialenosť úspešne zdolalo 54 žien a 37mužov.
Na tomto peknom lesnom bežeckom podujatí sme sa s Jožkom zúčastnili už druhýkrát, takže sme vedeli čo nás čaká. Oproti roku 2019, kedy sme tento beh absolvovali naposledy, sme boli lepšie pripravení, presnejšie bolo aj značenie a na miestach, kde sme mohli zle odbočiť stáli dobrovoľníci, ktorí nás navigovali správnym smerom. Vybehli sme po asfaltovom povrchu, zhruba po jeden a pol kilometri sme zišli na terénnu cestu, no s utlačeným a pevným povrchom. V tomto úseku to šlo celkom dobre. Po niekoľkých stovkách metrov začal povrch mierne stúpať, no držali sme si tempo. Občas sme niekoho predbehli, občas niekto nás. Terén sa opäť vyrovnal a po niekoľkých metroch začal stúpať a to som už celkom poriadne cítil lýtkové svaly. V strmšom kopci sme prešli do chôdze. Po zdolaní kopca sa to vyrovnalo a začalo pomaly klesať. Jožkovi hovorím, že najťažšiu časť máme za sebou, no trochu som pozabudol, že oveľa ťažšia časť nás len čakala. Nie v súvislosti s prevýšením, ale čo sa týka terénu.
Veľké bariny, korene, konáre a blato pod nohami, ktoré nám občas lietalo až do vlasov. Dokonca boli aj úseky, kedy Jožko nevedel, kadiaľ ma má viesť, lebo bariny a blato boli po celej šírke lesnej cesty. Boli sme na preteku a keďže nebolo schodnejšej cesty, tak sme to vzali rovno cez blato a vodu a bežali sme ďalej. Niekoľko metrové úseky so šikmým povrchom nám robili tiež dosť problémy, lebo lesný povrch pod nohami bol poriadne mokrý. Približne na ôsmom kilometri sme sa dostali na úsek s množstvom pohyblivých kameňov, no po jeho prekonaní sa trasa vyrovnala a potom už len klesala. Na deviatom kilometri som za nami započul hlas veľkej bežeckej legendy Petra Poláka a hovorím si, to nie je možné, dobieha nás Peťo, ktorý ma 74 rokov.
Vybehli sme z lesa a klesajúcim terénom po poli sme to valili do cieľa. Naša rýchlosť bola 4:30 min na kilometer a keďže terén stále klesal tempo sme stále zvyšovali. Neuveriteľný Peťo nám stále stíhal a dýchal na chrbát. Tempo sme v určitom úseku vygradovali na 3:21 min na kilometer. Posledných 400 metrov do cieľa sme bežali po asfaltovom povrchu a aj keď sme bežali veľmi rýchlo, nebolo koho dobehnúť, lebo povedzme si na rovinu, čo na desiatich kilometroch stratíš, na poslednom kilometri nedobehneš a k tomu dolu kopcom vie bežať každý.
V cieli nám zavesili na krk krásnu medailu a gratulovali k dosiahnutému výkonu. Aj my sme mnohým priateľom pogratulovali a šli sa preobliecť a preobuť. Preoblečení sme vošli do kultúrneho domu, kde sa už rozdávala chutná kapustnica, fajnové domáce koláče a nalievalo sa víno a čaj. Popri tom organizátorka Marianka vyhlasovala tombolu, v ktorej sa aj nám podarilo vyhrať. Po tombole nasledovalo vyhlásenie výsledkov.
Veľká gratulácia všetkým zúčastneným, prekonať kratšiu alebo dlhšiu trasu nebolo vôbec jednoduché.
Veľké ďakujem Marianke i jej manželovi , starostovi obce ako aj celému organizačnému tímu. Podujatie bolo naozaj super zorganizované, počnúc značením trasy, chutným občerstvením, bohatou tombolou a tou najlepšou atmosférou, s tými najlepšími ľuďmi okolo. Je vidieť, že to robia ľudia so srdiečkom a takí ľudia sa tohto podujatia aj zúčastňujú. Ešte raz ďakujem a verím, že sa na tomto krásnom rodinnom podujatí zúčastníme aj v budúcom roku.
