V Žiline ma Maťko vyzdvihol autom, takže sme hneď spoločne vyrazili na miesto podujatia, vyzdvihli sme si štartovné čísla a prehodili sme sa do bežeckého outfitu. Hneď po príchode sme postretali mnohých priateľov - Martinku, Lilku, Peťa, Henricha, Martina, Peťa, organizátora Miroslava a dokonca sa nám podarilo na chvíľu podebatiť aj so stále aktívnou maratónskou legendou Alexandrom Simonom a mnohými ďalšími. Trochu ďalej od štartu už prebiehali paralelné podujatia pre deti a žiakov, varil sa voňajúci gulášik, jednoducho atmosféra bola naozaj príjemná a veselá. Po 9:00 hod. sme sa zúčastnili kladenia vencov pri pomníku, následne sme sa šli ešte trochu prebehnúť a keďže sa už pomaly približoval čas štartu, začali sme sa postupne zhromažďovať na vyhradené miesto.
Pred odratúvaním povedal Miroslav pár povzbudivých slov a o 9:30 hod. bolo odštartované.
Najlepšie a najrýchlejšie, podobne ako minulý rok, to zvládol Tomáš Michalec s výkonom 33:40s, dokonca tento rok vylepšil traťový rekord o 24s. Za ním dobehli domáci bežci Henrich Wejchpart a Martin Dikoš.
Zrakovo postihnutých zastupoval na podujatí nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje, ktorí to zvládli za pekných 50:34s.
Z pomedzi žien si jednoznačne prvé miesto vybojovala Liliana Hausnerová s výborným časom 40:48s.
Na tom, že sa zúčastníme podujatia, sme sa s Martinom dohodli už dávnejšie, boli sme však rozhodnutí, že tento rok svoj výkon musíme vylepšiť. Minulý rok to ku koncu už naozaj nešlo, no tento rok bola o to väčšia motivácia. Aj keď trať nie je úplne rovná, a rekordy je o to ťažšie lámať, bojovali sme od začiatku až do konca. Rozbehli sme sa v päťkovom tempe a snažili sme sa ho udržať takmer celý čas. Miestami sa vyskytol starý zvlnený asfalt, preskakovanie cez koľajnice dalo tiež trochu zabrať, no akonáhle bola rovinka, dobehli sme stratené. Utlačený kamenistý povrch bol ešte pred otočkou na piatom kilometri, no po jeho prebehnutí sme opäť valili tempom pod 5 min na km. Na 9. km opäť prebeh cez železničnú trať, nabratie druhého dychu a poďho ďalej. Cieľom sme prebehli v spomínanom čase 50 min a 34 s, čo znamenalo pre nás zlepšenie o 2 minúty, takže spokojnosť.
V aute sme sa čiastočne prehodili do suchého a následne sme spokojní zasadli k chutnému gulášiku a kofole. Krátko po dojedení prišlo aj vyhlásenie výsledkov. Prekvapením bolo, že popri tých najlepších odmenili aj nás, ako aktívnych športovcov so zdravotným obmedzením. Bola to naozaj nečakaná pocta a veľmi si ju vážime. Napokon sme ešte prehodili pár slov s priateľmi, urobili nejaké archívne zábery a pobrali sa domov.
Srdečne gratulujem všetkým zúčastneným, aj tentokrát podávali krásne výkony.
Obrovská vďaka organizátorom - Mirkovi, starostovi Lietavskej Lúčky Jánovi Čerňanovi a všetkým, ktorí na tomto podujatí podali pomocnú ruku a starali sa o to, aby podujatie bolo na jednotku. Robíte to výborne, cítili sme sa tu ako doma, preto sa radi zúčastníme aj na nasledujúcom ročníku.
V neposlednom rade veľmi pekne ďakujem Tebe, Martinko, za rýchle, no najmä bezpečné dovedenie do cieľa. Verím, že o rok bude opäť príležitosť posúvať naše hranice zase o trošku ďalej.
