Okrem hlavnej kategórie s dĺžkou 31,1km sa bežala tiež 10km vzdialenosť, 10km nordick walking a deti si to užili v detských kategóriách. Registrácia, klasicky on-line, potom už len stačilo prísť a zabojovať o dobrý výsledok.
Počasie priam ideálne, na Liptove aj v Štrbe bola skoro ráno búrka, takže vzduch fantastický, na podujatí množstvo priateľov, atmosféra energizujúca, lenže...
V mojom prípade nešlo tentokrát vôbec nič ako malo. S Vladimírom, s ktorým sme sa dohodli, že si MŠM spolu odbehneme, sa to kvôli parťákovým zdravotným problémom dosť zaseklo a zdramatizovalo. Bolo mi potrebné urýchlene nájsť nového spolubežca. No aj keď naokolo nás často vídať mnoho bežcov, vodiča na 31 kilometrov nie je vôbec také jednoduché nájsť. Aničkina podaná pomocná ruka asi týždeň pred podujatím ma potešila, no stále som hľadal aj medzi mojimi kamošmi. Lenže, jeden behá najviac 10km, druhý len traily, ďalší nezabehne ani tých 10km...
V piatok sa mi opäť ozvala Anička, ako som na tom s vodičom. No keďže som nikoho nezohnal, dohodli sme sa, že to predsa len spolu dáme a v nedeľu o 9:30 sme už spoločne stáli na štarte. Bolo to pre nás vlastne svojim spôsobom také repete, keďže podujatia v srdci krásnej prírody sme sa už pred piatimi rokmi práve spolu s Aničkou zúčastnili.
Presne o 9:30 bolo odštartované a zdolať svoju métu vybehli všetci naraz - maratónci, desiatkári, ako aj nordick „walkeri“.
Maratónsku disciplínu najlepšie zvládol Tibor Sahajda, a to za neuveriteľných 1:48:16s.
Z pomedzi žien dobehla ako prvá, s časom 2:09:40s, Petra Pastorová.
Nevidiaci mali na tomto podujatí tiež zastúpenie, a to menovite Pavol Kéri s vodičkou Aničkou Ogorekovou, ktorí to v húževnatom boji zvládli za 3:56:03s.
Na 10 km trase prvý dobehol Marián Zimmermann, s časom 34:15s.
Zo žien to najlepšie zvládla juniorka Michala Mitisková, a to s časom 39:26s.
V kategórii Nordick walking ako prvý dobehol Zbygnew Jaworsky, s časom 1:05:54s.
Zo žien dobehla ako prvá Zuzana Novotná, a to s pekným časom 1:11:10s.
A teraz trochu detailnejší pohľad na priebeh podujatia - ako som už spomínal, bolo po búrke, takže vzduch parádny, teplota ideálna, atmosféra perfektná a my s Aničkou sme začali odkrajovať prvé metre z plánovanej trasy. Spočiatku nás trochu brzdili walkeri, keďže do štartového poľa sme sa zaradili až na poslednú chvíľu. Postupne sme však mnohých popredbiehali a zhruba na treťom kilometri sa situácia ešte o niečo zlepšila, keďže dlhšia trasa odbočovala doprava a desiatkári s walkermi šli rovno. Šlo nám to výborne, aj keď slniečko už začínalo vystierať svoje horúce lúče. Neskôr sme začali predbiehať aj niektorých pomalších bežcov, no bol to klesajúci úsek a k tomu síl bolo ešte dostatok. Terén sa pomaly vyrovnal a my sme ďalej odkrajovali z našej vzdialenosti. Prvá desina zvládnutá na jednotku, tak poďho do druhej. Tá sa nám bežala tiež dobre, občas bol priestor trate síce trochu zúžený, takže bolo potrebné sa vyhýbať autám, no po krátkom ústupe sme vždy znova pokračovali. Keďže takmer všade naokolo bola príroda a aj dostatok stromov, bežali sme väčšinu času v tieni. Po 11 kilometri sa už oproti nám rútil najlepší bežec Tibor, z čoho sme usúdili, že musel mať naozaj zbesilé tempo. Nás čakalo po otočku ešte slušných 5 kilometrov. Teplota medzičasom výrazne stúpala, takže už od začiatku sme nič nepodceňovali a pili sme na každej občerstvovačke. Dobre padol aj banán, čokoláda, samozrejme gély, ktoré sme mali so sebou, špongia pod zadnou stranou čelenky, aj keď mokrá vydržala sotva kilometer. Keď sme vbehli do Liptovskej Tepličky, každú chvíľu sme už čakali otočku, no tá bola až na konci dediny. Nevadí, doplnili sme tekutiny a poďho späť. Ako sme trošku vystúpali, vzápätí sme začali bežať mierne klesajúcim terénom a veru bežalo sa nám v tomto úseku naozaj výborne. Po prekonaní 18. kilometra sme v tej horúčave už pomaly začali cítiť aj svalovú únavu. Bojovali sme však až k najbližšej občerstvovačke, ktorá nás čakala na 20. kilometri. Počas behu nás priebežne zdravili a povzbudzovali ďalší spolubežci, ktorých sme postupne míňali, príp. nám šli oproti. Po doplnení tekutín sa mi veru v tomto momente už veľmi ťažko rozbiehalo a čoraz častejšie sme prechádzali aj do chôdze. Teplota z nás žmýkala posledné sily, no bojovali sme ďalej. Čím bližšie sme boli k cieľu, tým to bolo ťažšie. Občas nás predbiehali už aj silnejší bojovníci, no so stúpajúcim terénom, zhruba 4 km pred cieľom, to behom už vôbec nešlo. Necelé dva kilometre pred cieľom sa terén na chvíľu vyrovnal a hneď na to začal klesať, skúsili sme sa teda opäť rozbehnúť. Blížili sme sa k obci a cez zastavané časti nás hlasno povzbudzovali domáci fanúšikovia. Nabudilo nás to a s maximálnym vypätím sme bežali až do vytúženého cieľa.
Medaila, ktorú nám zavesili na krk bola naozaj zaslúžená, ba povedal by som, krvopotne vydretá. Hneď po dobehnutí sme sa trochu osviežili, preobliekli a šli si pochutiť na výbornom obedíku.
Gratulujem všetkým zúčastneným, v tomto horúcom pekle si každý jeden zaslúžil poklonu a zároveň obrovský obdiv.
Veľká vďaka organizátorom, podujatie na vysokej úrovni, počnúc rýchlou prezentáciou a prevzatím štartovacích balíčkov, všetko prakticky zorganizované s detailnými informáciami, chutný obed, kávička v neďalekej kaviarni, super atmosféra a množstvo priateľov celkový dojem len vylepšilo. Vyše 700 účastníkov podujatia hovorí asi samo za seba.
Veľká vďaka, Tebe Anička, že si mi podala pomocnú ruku a šla si do toho horúceho pekla vytrápiť sa so mnou. Si super parťáčka a žienka s obrovským srdiečkom.
Verím, že sa nám podarí zúčastniť aj na ďalšom ročníku a s lepšou prípravou zabojovať aj o lepší výsledok.
