Tohtoročnú účasť som po minuloročnom trápení dosť zvažoval, no ani som sa nenazdal a už som bol Jožkovým pričinením zaregistrovaný. Počas zimných a jarných mesiacov som sa snažil tomu prispôsobiť aj moju kondičnú prípravu. Často som síce trénoval len na bežeckom páse, postupne som si stále viac aspoň zvyšoval vzdialenosti. Počas roka som sa zúčastnil na jednom súťažnom bežeckom podujatí a na jednom nesúťažnom maratóne. Obe podujatia dopadli k mojej maximálnej spokojnosti, takže potenciál, chuť a hlavne viera, že aj maratón v Košiciach dopadne dobre, tam boli.
V sobotu sme si prevzali štartovacie balíčky, pozisťovali bližšie informácie o čase štartu, občerstvovačkách na trati a podrobnosti okolo podujatia.
Ráno pred maratónom sme si dali ľahké, no energeticky výdatné raňajky plus kávičku a hor sa na štart. Polhodinka pred štartom stačila na zvítanie sa s mnohými bežeckými známymi a priateľmi a tiež na rozcvičenie a rozbehanie sa.
Štart maratónu bol o 9:00hod., polmaratónci vyštartovali hodinku a pol po nás a pol hodinku pred nami vyštartovali in_linisti a vozíčkari. Minimaratón sa bežal v predchádzajúci deň. Za hudobného doprovodu, ktorý znel na pozadí a lahodil našim ušiam, bol odštartovaný 99. ročník Medzinárodného maratónu mieru.
Bežali sme podľa plánu, ktorý sme si večer s Jožkom dohodli. Trochu nám trvalo, kým sme si nastavili tempo, no bežalo sa nám veľmi dobre. Tekutiny, t.j. vodu, jontový nápoj, coca colu a taktiež banány, či čokoládu, sme dopĺňali podľa potreby na každej občerstvovačke. Prvá desina padla a prehupli sme sa do druhej. Tá bola tiež v pohode. Prvé problémy, resp. tlak v žalúdku, ktorý sa postupne zvyšoval a bol dosť obmedzujúci, sa objavil na 25 kilometri. Po vypití kofoly, ktorú mal Jožko so sebou, sa tlak po pár kilometroch uvoľnil a pokračovali sme ďalej v dobrom tempe. Na 32 kilometri som však dostal prvý kŕč do pravého stehna. Problém sme riešili doplnením magnézia. Na dva kilometre pomohlo, no nepríjemný kŕč sa opäť objavil. Pri treťom kŕči mi Jožko stehno premasíroval a pokračovali sme ďalej. Kilometre ubúdali, no už o niečo pomalšie, lebo neplánované zastávky a riešenie svalových kŕčov znižovali naše tempo. Počas tretej desiatky to bolo všelijaké, no nevzdávali sme to. Fantastická atmosféra, ktorú vytvárali fanúšikovia popri trati a cieľ, ktorý bol čoraz bližšie, nás motivoval a poháňal ďalej. Zo začiatku sme bežali aj po boku maratónskej legendy Petra Poláka, pozdravili sme sa aj s Martinom, polmaratóncami Lilianou, Emíliou,Martinom, Róbertom a mnohými ďalšími. S problémami s kŕčmi sme sa prehupli do štvrtej desiatky a cieľ bol, tak povediac, na dosah. Zaťal som zuby a v rámci možností sme posledné stovky metrov do cieľa odbehli v slušnom tempe, a aj keď posledných 300 metrov pred cieľom to bolo s kŕčom na hrane, zvládli sme to a za obrovského potlesku sme prebehli cieľom.
Najlepšie to dal kenský vytrvalec Reuben Kiprop Kerio a to z časom 2:07:16s. Kerio obhájil minuloročný triumf a celkovo si vo východoslovenskej metropole odniesol zlaté víťazstvo už tretíkrát.
Medzi ženami to najlepšie zvládla keňanka Margaret Agaiová, a to s časom 2:24:04s, čím vytvorila nový traťový rekord.
Svojho druhého Košického maratónu mieru sa zúčastnil aj nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Jozefom Koniarom, ktorý to dali v čase 4:54min.
Maratónu sa prvý krát zúčastnil a úspešne ho aj zvládol rodák z Komárna, Maroš Kudlík. Samozrejme, zvládli to aj mnohí ďalší, no Maroš ho odbehol na jednej nohe a dvoch barliach. Jeho ´výkon je neuveriteľný a čas 6:14:24s priam fantastický. Dokonca tromfol ďalších 61 pretekárov, ktorí preteky nedokončili.
Na polovičnej trati si vybehal prvé miesto Peter Ďurec z Banskej Bystrice a to s výkonom 1:04:24s v slovenskom výkone roka.
Prvá medzi ženami a tiež v slovenskom výkone roka s časom 1:17:13s dobehla Katarína Pejpková z Košíc.
Maratón nakoniec úspešne dokončilo 1238 vytrvalcov, polmaratón 3048, štafety 268 x 4072, in-line 177, vozíčkarov 24, minimaratón 1835. Tohtoročný Košický maratón sa naozaj vydaril. Atmosféra, ako vždy, priam burcujúca. Počasie bolo dosť premenlivé, no aj keď sa vystriedalo slniečko, vietor i dážď, aspoň nebolo horúco, ako po minulé roky a na behanie bolo priam ideálne.
Veľká gratulácia všetkým, ktorí zabojovali a prekonali ktorúkoľvek bežeckú disciplínu. Samozrejme, aj tým, ktorí to nedokončili. Verím, že ich neprekonanie svojho cieľa neodradí a v ďalšom ročníku to bude oveľa lepšie, lebo zlepšovať je stále čo.
Veľká vďaka organizátorovi! Podujatie, ako som už vyššie napísal, super - plnohodnotné občerstvovačky, kapely, hecujúca hudba na trati, fantastickí fanúšikovia, ktorí nás povzbudzovali a zároveň hnali do cieľa.
Pracujeme ďalej a veríme, že o rok to bude opäť lepšie.
Behu a aktivite zdar!
