reklama

Medzinárodný maratón mieru Košice – 98. ročník

Úprimne poviem, ani neviem ako začať, lebo okolo môjho 1. maratónu na Slovensku (2. celkovo) sa toho riadne veľa udialo.

Medzinárodný maratón mieru Košice – 98. ročník
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Od prípravy, zmeny vodiča na poslednú chvíľu, na trati všetko to ťažké o čom som zatiaľ iba počul, ale s tou najlepšou veľmi motivujúcou a burcujúcou atmosférou a úspešným dobehom do cieľa.

Môj prvý maratón na Slovensku sme spolu s mojim vodičom Jozefom plánovali už v roku 2019, no kamarátka Zuzanka mi vysnívala iný, a to v mieste zrodu priamo v Aténach, takže som uprednostnil ten. Rok 2020 bol so všetkými  možnými aj nemožnými pravidlami dosť rozporuplný a obmedzený. Maratón v Košiciach sa síce konal, do zúženého  výberu sme sa však nedostali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A konečne prišiel rok 2021 a ja som sa v rámci možností, ktoré boli aj tak mimochodom ešte dosť obmedzené, pripravoval na maratón v Košiciach. Ale poďme pekne po poriadku.

Do Košíc som pricestoval už v piatok napoludnie a to sme hneď naše kroky nasmerovali na prezentáciu a vyzdvihnutie si štartovacích čísel . Samozrejme na podujatí platil OTP režim, takže Jožko sa testol a z číslami sme sa viezli domov. U Jožka sme sa prezliekli a šli sme sa trochu prebehnúť.  Jožko si pred behom zmeral ešte tlak – bol trochu vyšší. Keďže po piatich kilometroch to nebolo lepšie, prebehli sme domov –tam už bol tlak o niečo nižší, tak sme šli odklusať ešte jednu päťku. Neskôr sa Jožko rozhovoril o srdcových problémoch a jeho stúpajúcom krvnom tlaku. A tak sme začali taktizovať a premýšľať ako by to bolo najlepšie. Neskôr som sa dozvedel, že celý maratón mu neodporúčala ani kardiologička. Bola to dosť zmetená situácia, nevedel som, čo s tým. No už pred časom mi Jožko oznámil, že ak by som mal spolubežca mám ho radšej osloviť, lebo nevie ako to bude u neho s jeho zdravotným stavom a očkovaním. Ja som vtedy oslovil Moniku a tá mi povedala, že v pohode so mnou maratón odbehne. Tak som jej v piatok zavolal a ona mi to potvrdila. V sobotu sme sa stretli a dohodli taktiku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už spomínal, kvôli rôznym obmedzeniam to aj s mojimi tréningami  bolo tento rok všelijaké. Vo februári sa mi podarilo nabehať skromných 82 kilometrov, ostatné mesiace v priemere 160, takže celkom fajn. No boli aj obdobia, keď nebolo s kým a moje výkony vo fitku boli do 15 až 20 kilometrov, čo bolo dosť málo. Snažil som sa to kompenzovať jazdením na bicykli, turistikou a regeneroval som plávaním.  S Jožkom a Monikou som dal aj nejaký väčší objem nad 30  kilákov, no bolo to päť-šesťkrát. Počas roka som sa zúčastnil aj na pár bežeckých podujatiach, takže príprava zvládnutá len podľa možností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zrazu bol 3. október, pár minút pred 9-tou a ja som s Monikou stál na štarte Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.

Vybehli najlepší bežci a po pár minútach sme bežali aj my. Prvých 10 kilákov v pohodke, Moniku som často pribrzďoval, lebo kým človek vládze, láka ho bežať si, ako je zvyknutý, no taktika bola držať tempo medzi 6:20 až 6:40 min na kilometer. Priznávam však, že často bolo tempo oveľa nižšie. Atmosféra burcujúca, popri trati množstvo fanúšikov, dokonca popri mne bežala a hecovala ma aj moja bývalá asistentka Janka.

Druhých 10 kilometrov taktiež v pohodke, tempo sme sa snažili držať tak ako som písal, no zrýchľovanie už nebolo také časté, čo bolo super.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretia desiatka tiež super, no už predsa bolo cítiť, že máme poriadne kilometre v nohách, no v reále sme boli len málo za polovicou. Pili sme na každej občerstvovačke, nechýbali tiež banány a aj trochu iontového nápoja sme si dali. No aj tak nám Jožko a Dianka robili podporu na trati a sladká kofola mi dobre padla a taktiež občasné milé spomienkové foto. No po 26. kilometri som sa cítil už dosť vyčerpaný. Od 28. kilometra to už bol masaker a museli sme prejsť do chôdze. Magdalénka už mala polmaratón za sebou, tak nás s Jožkom občas psychicky podporili. Jožko sa ma aj spýtal, či to nechcem vzdať, no moja tvrdohlavosť a húževnatosť v jednom mi ukončenie tohto boja nedovolila. Od 28. do 38. kilometra som sa dosť trápil, mal som kŕče na žalúdku, resp. nešlo mi odprdnúť, čo ma dosť obmedzovalo, no bojoval som. Občas poklus, občas chôdza. K žalúdočným obmedzeniam sa pridal kŕč v pravom stehennom svale. Dali sme magnézium a makali sme ďalej. No svalový krč sa objavil opäť, žiaľ magnezko už nebolo. Pýtali sme sa bežcov, no nik nemal. Nakoniec sa predsa len jeden s magnéziom našiel, aj keď to bolo vo väčších kapsuliach, hodil som dve do seba a vodou od bežkyne som to zapil. Asi po 400 až 500 metroch hovorím Monike, že musím vracať. Kapsule mi nejak nesadli, v tráve ma naťahovalo ako žabu, no nič nešlo. Okolostojaci sa pýtali, či majú zavolať záchranku, no po ukľudnení sa to už bolo ok a jasné, že to 4 kiláky pred cieľom nevzdáme. Opäť sme to rozkráčali, aj keď mi strašne tŕply celé horné končatiny a aj časť tváre. Po chvíli sme sa opäť rozbehli, no rýchlo to nešlo, lebo kŕč v pravej  nohe bol veľmi blízko. To sme boli už na ulici plnej fanúšikov posedávajúcich v kaviarňach a reštikách, ktorí boli úžasní - hlasno a fantasticky nás povzbudzovali. Kilometer a pol pred cieľom sme ešte kráčali, no posledný kilometer sme hrdo bežali do vytúženého cieľa.

Víťazom na maratónskej vzdialenosti sa stal bežec z Kene Kerio Reuben Kiprop 2:07:17 hod.

Medzi ženami bola s časom 2:24:35 hod. najrýchlejšia Tadesse Ayuntu Kumela z Etiópie.

Polmaratón najlepšie zvládol Arany Attila z Maďarska 1:10:08 hod.

Prvé miesto na polmaratóne si najrýchlejšie vybehala Silvia Valová s časom 1:21:35 hod.

Maratónu sa zúčastnil aj nevidiaci Pavol Kéri so spolubežkyňou Monikou Kočíškovou, ktorí to aj napriek mnohým problémom zvládli za 5:14:54 hod.

Na štarte bolo viac než 7300 bežcov zo 45 krajín. Najviac z nich, takmer 3200 štartovalo v polmaratóne. Do hlavnej disciplíny sa prihlásilo 1400 vytrvalcov.

Po vydýchnutí a po upokojení emócií som už aj celkom v pohodke a je čas robiť prípravu na novú sezónu. Môj druhý maratón ma poriadne prefackal, no nie až tak, že by som s maratónmi skončil. Samozrejme v behaní pokračujem a výziev mám niekoľko. Málo, resp. nedostatok nabehaných objemových behov spôsobilo, že som sa na maratónskej vzdialenosti poriadne trápil, no bolo to aj odôvodnené celkovým nedostatkom nabehaných kilometrov.

Nevadí, beriem to ako príučku a pracujem na zmene. Verím, že budúci rok to bude určite v iných číslach a k mojej spokojnosti.

Pozdravujem a prajem veľa zdaru a chuti do všetkého, čo robíte s chuťou a láskou.

Pavol Kéri

Pavol Kéri

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  109x

Som nevidiaci športovec. Mám rád život, mám rád ľudí a v rámci svojich možností sa snažím žiť naplno. P.S.: Veľmi rád pečiem bábovky Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu