Môj ďalší splnený sen

Môj ďalší splnený sen
Písmo: A- | A+

Tentokrát asi prvý z kategórie extrémnych. September je mesiac, počas ktorého si takpovediac každoročne s Komunitnou nadáciou Liptov a jej priateľmi užijem nejakú dopredu naplánovanú aktivitu...

...napríklad turistiku alebo niečo podľa dohody.

Už nejaký čas to máme dosť obmedzené, no zatiaľ sa nám podarilo vždy niečo spískať. Nebolo tomu inak ani tento rok.

Koncom augusta sme si s Jankou a Stankom sadli na kávičku a po pár nápadoch sme sa dohodli a ťapli si.

Môj sen s poriadne bláznivým podtónom znel: Priečne preplávať Liptovskú Maru, (z Liptovského Trnovca ku Gálovenskej zátoke)

Pár dní pred samotnou realizáciou mi priatelia zavolali, že vo štvrtok hlásia slnečné počasie a ani som sa nenazdal a prišiel deň D.

9. septembra  sme sa na brehu v kempe v Liptovskom Trnovci spolu s Jankou, Martinkou, Rasťom, Stankom pripravili a čakali sme na kapitána Igora, kým aj s loďou dorazí. Samozrejme Stanko nenechal nič na náhodu a zariadil aj  neoprény, predsa len teplota vody bola medzi 16 -18°C a plávania som odhadom rátal na tri hodinky určite. Slniečko nás už svojimi teplými lúčmi hladilo po tvári a tak sme si na super akciu pripili  chutným Proseccom. Po chvíli sme započuli približujúci sa čln s kapitánom Igorom. Po nalodení sa priatelia odrazili od brehu a tí, ktorí majú bláznivé nápady sa pustili do plávania.

Prekonané metre sa míňali oveľa pomalšie ako pri behu, no postupne to celkom šlo. Teplota vody bola príjemná. Doplávali sme ku prvej bójke, spojili sa s posádkou člna a po prekonanom úseku sme sa za odmenu povzbudili kvapkou chutného Prosecca. Počas plávania sme samozrejme komunikovali s posádkou člna a náladu som aj ja občas okorenil dobrým vtipom. Po doplávaní k druhej bójke sme sa občerstvili chutnými jahôdkami a čoko cukríkom a plávame ďalej. Stanko ma často smeroval doľava, pravidelne ma to ťahalo do pravej strany, asi mám pravačku naozaj silnejšiu.

Po čase sa pýtam Stanka koľko máme za sebou, vraj 760 m. Tak si hovorím, už len niečo cez dva kilometre. Podľa informácií, ktoré sme mali, vzdialenosť ktorú som mal v pláne preplávať mala medzi 2,6 až 3 km. Plaveckou rýchlosťou sme prekonávali meter za metrom, počasie ako som už spomínal bolo výborné, žiaden vietor, takže hladina pokojná bez jedinej vlnky. V diaľke som započul zvuk prechádzajúceho vlaku, no to sme boli ešte stále poriadne ďaleko od nášho cieľa. Sprievodný čln s posádkou nám robil spoločnosť raz zľava, raz sprava, stále nás povzbudzovali a informatívne sa pýtali ako sa nám pláva, či vládzeme, či nie sme hladní...

Keď to už vyzeralo „co by dup“, od posádky sme počuli rôzne odhady vzdialenosti, no Stanko mi to nikdy nepotvrdil a s triezvejším odhadom metrov, ktoré nám bolo treba ešte prekonať, ma  dostal vždy do reálu. Počas celého plávania nás Rasťo kameroval a občas, keď sme dali prestávku, sa aj na niečo popýtal. Občas posádku úplne stíšil a v tichu nás kameroval, no moje netopierie uši to hneď zaregistrovali a to som sa už aj pýtal „ Igor, kde ste“?,  lebo Igor vždy na mňa zareagoval.

Komunikácia počas plávania bola supeeeer. Vďaka nej sa totiž, ani neviem ako, vzdialenosť postupne skracovala a nemuseli sme na očakávané metre stále myslieť.

Keď to už vyzeralo, že sme celkom blízko, Stanko mi zahlásil, že už len zhruba 500 metrov, aj keď pol kilometra plávania je ešte celkom dosť. Ale predsa len, cieľ našej plaveckej cesty sa blížil. Potom už zaznelo 400, 300 a po čase Stanko hovorí „Paľko, máme pred sebou 100-ku, tak pridajme“. Informoval ma aj o čase, z ktorého som bol dosť prekvapený. Ale, keď boli pred nami už len desiatky metrov, tak sme na to dupli a veru od fanúšikov z posádky  som započul: „Pali, brzdi, aby si si nezodrel brucho!“ SmiechJ

Po necelých dvoch hodinách som konečne pod nohami pocítil pevnú zem. Pár foto v cieli, cieľová kvapka Prosecca za dosiahnutie cieľa a šup vyzliecť sa z neoprénu, poutierať sa a nahodiť do suchého a hor sa na člnku späť do miesta štartu.

Od začiatku som vedel, že to zvládnem, preplávať tri kilometre nemôže byť pre mňa neprekonateľné. Presnú vzdialenosť vám veru nepoviem, ale bolo to medzi 2,5 až 2,8 km, veď to poznáte -tie satelity, k tomu plávať úplne rovno z bodu A do bodu B sa určite dá, no nie na otvorenom priestranstve.

Ďakujem Komunitnej nadácii Liptov a jej správkyni Janke Mrlianovej, ako aj kamarátom Stankovi - za podporu pri plávaní, a tiež podpornému tímu posádky člnu - Martinke, Rasťovi a kapitánovi Igorovi.

Ďakujem za vás priatelia a samozrejme ďakujem, že môžem.

Skryť Zatvoriť reklamu