96,Po nastúpení a usadení sa, som si vyzliekol bundu, z ruksaka vytiahol knihu v braillovom písme a začítal sa do deja. Na nasledujúcej zastávke nastúpili ľudia a vlak sa pohol ďalej. Trochu viac hlasnejšej vravy, no prisúdil som to nastúpeniu väčšiemu množstvu ľudí. No po chvíli som prerušil čítanie, lebo mužský hlas mi nedovolil sústrediť sa a pokračovať.
Aby ste boli v obraze, bol to hlas, ktorý sa rozliehal po celom vozni, bol hrubý a priam nepríjemný. Hovorím si, pôjdem ho slušne upozorniť...ale hádam to nevadí len mne, ale aj ľuďom sediacim bližšie k nemu. Ok, skúsim to zmierniť a dal som si do jedného ucha slúchadlo a pustil si hudbu a pokúsil som sa čítať ďalej. No pravdu povediac, nešlo to ani tak, tak som vybral slúchadlo a započúval sa do jeho prejavu. Hlas bol fakt až provokačne nepríjemný a po slovách, ktoré som započul som zistil, že chlapík je podnapitý. Hovoril samé hlúposti typu: „Ivan Melo je na Belize, no a teraz stojí na stanici.... aha je vonku.“ Potom reči: „Ženy, dnes máte sviatok, tak si to užite.“ Napriek jeho hlučnému prejavu ho nik neupozornil, ale myslím si, že ľudia okolo vypozorovali, že je podnapitý a nechceli sa s ním doťahovať. Opäť som to skúsil so slúchadlami a vtedy sa stal zázrak, rýchlik začal brzdiť pred zastávkou a ľudia sa začali schádzať do uličky a ku dverám a medzi nimi bol aj spomínaný pán.
Cesta do Prievidze, kde vlak končil, už pokračovala bez problémov.
Po vystúpení som si palicou lícoval okraj peróna po ľavej strane a zrazu ma spoza chrbta oslovil ženský hlas: „Pomôžem vám viac do stredu.“ „Ďakujem, v pohode, idem si po ľavej strane.“ „Ale, aby ste šli viac po strede.“ „Nerozumiete mi pani, ja si palicou lícujem okraj peróna, a tak viem, kde som. Kdežto, ak by som šiel po strede, nemal by som sa čoho držať, chýbala mi línia, podľa ktorej by som sa mohol orientovať a názorne som jej to ukázal.“ „Ahá, tak super.“ Popriali sme si pekný deň a každý pokračoval svojou cestou.
Po nastúpení do osobného vlaku v Prievidzi, ktorý meškal 5 minút, som sa opäť vyzliekol, vybral knihu z ruksaka a na chvíľu sa započúval do hlasov navôkol. Napravo cez uličku sedeli dve dámy s kuframi, tak som usúdil, že idú do kúpeľov a určite pôjdu na rýchlik vo Vrútkach. Mal som v pláne požiadať ich o pomoc pri nájdení správneho nástupišťa. No nakoniec mi dámy prezradili, že cestujú do kúpeľov v Turčianskych Tepliciach. Pred sebou som mal takmer hodinu cesty osobákom, tak som sa zahĺbil do čítania.
Po niekoľkých minútach šla pani sprievodkyňa, tak som sa jej popýtal, či stíhame rýchlik vo Vrútkach a rovno som ju požiadal aj o pomoc pri nájdení správneho nástupišťa. Pani bola veľmi milá a prijemná a s ochotou potvrdila pomoc. Vo Vrútkach mi tak , ako sľúbila, aj pomohla. O pomoc som ju žiadal nielen z dôvodu, že vlaková stanica vo Vrútkach je trochu zmätočná, ale aj z dôvodu meškania osobného vlaku. A keďže osobák na príchod rýchlika čakať zvykne, no rýchlik na osobák nie, uvítal som tento urýchlený presun. Bolo to trochu stresujúce, no rýchlik meškal 10 minút, takže som ho v pohodke stíhal. Ako zázrakom by som ho vďaka milej pani sprievodkyni stíhal aj keby rýchlik nemeškal, no istota je istota.
Rýchlik dorazil, akurát ja som stál na nástupišti dosť vpredu a aj napriek tomu, že mi pomohol pán pracujúci na železničnej stanici, nestihol som sa premiestniť do zadnej časti súpravy, kde bol radený reštauračný vozeň. Nastúpil som do tretieho vozňa za rušňom a v uličke sa ma hneď mladý muž opýtal, či potrebujem pomoc. Hovorím, samozrejme, potreboval by som sa presunúť do reštauračného vozňa. Mladík mi povedal: „Tak sa chyťte.“ Ja som sa chytil jeho ruksaka a už aj sme prechádzali vozňami. Netrvalo dlho a po prejdení šiestych vozňov sme dorazili do cieľa. Aby ste boli v obraze, o 14 hod. som mal naplánovaný bežecký tréning a potreboval som dostať do seba niečo teplé a ľahké s dostatočnou časovou rezervou. Ako úprimne, prejsť tie vozne by som dokázal aj sám, no trvalo by mi to podstne dlhšie. Mladíka som chcel za pomoc na niečo pozvať, no s úsmevom odmietol a poprial mi pekný deň.
Chutne som sa občerstvil, do Liptovského Mikuláša sme dorazili, aj keď s meškaním, no v pohode. Ja som sa ešte potreboval presunúť do miesta svojho bydliska, tak som skočil ku milej pani v zákazníckom centre a tá mi našla spoj, ktorý ma v dobrom čase dopravil domov a tréning som stíhal podľa plánu.
Začiatok môjho cestovania síce nebol najlepší, no nakoniec sa všetko otočilo a aj vďaka milým a ochotným ľuďom som mal oveľa krajší a pohodovejší deň. Priatelia, takže nerobte predčasné závery, ak sa vám niečo hneď nedarí, nevzdávajte to a pracujte na zmene, pretože ona určite príde. A dôležitá vec, my sme tí, čo môžeme veci zmeniť, tak meňme a nečakajme na okolie.
Šťastie v živote závisí od kvality našich myšlienok, takže myslime veselo a pozitívne.
Veď život je nádherný.
