You_tube
Priateľka prišla z duchovnej obnovy a hovorí mi o milej starej pani, ktorá jej spomínala, aké je fajn mať domáce vajíčka, no že už má len tri sliepky a že ich chce zarezať. Predsa len, ťahá im s manželom už na osemdesiat. Nebolo by na tom nič zvláštne, akurát pani povedala, že nikdy v živote žiadnu sliepku ešte nezarezala. Katka sa jej ponúkla, že jej so synmi môže prísť pomôcť. „A ty to vari vieš?“, začudovala sa pani. „Samozrejme“, hovorí jej Katka, „niekoľko desiatok sliepok chováme už niekoľko rokov aj doma a chlapci to už celkom dobre zvládajú. Ale pre zaujímavosť, ako ste ich chcela zarezať, keď ste to nikdy ešte nerobila?“ A tetuška nato: „No ja som si to našla na Youtube. Tam nájdeš všetko“.
Mimochodom, klobúk dolu pred osemdesiatročnou pani sledujúcou displej mobilu so sliepkou v jednej ruke a s nožíkom v tej druhej.
Prelet nad alpami
S priateľkou sme boli na skautskom plese a super sme sa zabávali. Blížila sa pomaly polnoc a prišiel čas aj na tombolu. Rafaela a Lukáš, ktorí to moderovali a môžem povedať, že to zvládali priam grandiózne, pomaly čítali výherné čísla a výhercovia si postupne chodili po ceny. Tie boli naozaj zaujímavé - od jedla, pitia, poukážok na knihy, oblečenie až po kozmetické balíčky a mnohé ďalšie. Zrazu zaznela z Lukášových úst neobyčajná cena, a to „Prelet ponad alpy“. Vyhrala to naša známa a už sa aj hrnula k moderátorom, aby si prevzala cenu. No celé to malo jeden maličký háčik. Výherkyňu posadili na stoličku, dvaja mladíci ju aj so stoličkou zodvihli a „preleteli s ňou ponad fľašky s alpami naukladané pod ňou“. A aby bol zážitok poriadny, preleteli ponad alpy rovno dvakrát. Na jednej strane poriadna somarina, ale musíte uznať, naozaj originálna.
„Paľko a vy ešte vari šoférujete?“
Často navštevujem jednu z mojich obľúbených kaviarní. Ich káva mi naozaj veľmi chutí, takže niekedy som tam veru aj 3 - 4 razy do týždňa. Samozrejme, stretávam tam mnohých príležitostných zákazníkov, občas aj nejakého známeho. Pravidelne registrujem aj pani z personálneho oddelenia mojej bývalej roboty a občas prehodíme aj pár slov. Niekedy sa nezdržím a trochu aj požartujem, a to som spravil aj v jeden deň. Povedal som jej a pri nej sediacim priateľkám nasledovný vtip: „Raz tak stojím na semafóre, keď tu zrazu z vedľajšieho auta sa stiahne okno a vykloní sa mužská hlava a s namosúreným výrazom na mňa reve: „Kde pozeráš ty farboslepý idiot!“ Ja na neho civím a on potom odíde na modrú. Chápete?
A vtedy sa ma pani z personálneho opýtala: „Paľko a vy vari ešte šoférujete?“
Na pár minút som ostal v nemom úžase a pár sekúnd som nevedel, či sa smiať alebo plakať.
Podotýkam, vedela o mne všetko, aj o mojej nehode, aj o tom že som pri nej prišiel o zrak.
