Tento rok sa, na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, štartovalo na Václavskom námestí.
My s Jožkom sme si pražský maratón naplánovali necelý rok dozadu a patrične sme tomu prispôsobovali tréningy. Nedarilo sa to vždy na sto percent, no podľa možností sme makali na maximum. V sobotu sme sa ešte cvične prebehli okolo Strahovského štadióna, nech trochu prevetráme svaly pred maratónom a potom sme si užívali Prahu. Ja s priateľkou sme do českej metropoly dorazili už v piatok popoludní, takže času na potulky mestom, ako aj ochutnanie niektorých českých chuťoviek sme mali dostatok.
Po prebehnutí sme sa s Jožkom, priateľkou Katkou a Tomášom odobrali na pražské výstavisko v Holešoviciach prevziať štartovné čísla/balíčky. Stretli sme aj dosť známych, okrem iných aj Jožka Pukaloviča s manželkou Petrou, ktorí v peknom stánku prezentovali ČSOB maratón, bežeckých priateľov z Košíc, Martina či Bratislavy. Potom opäť potulky starými pražskými uličkami, chutná večera, pár spomienkových fotografií a nakoniec aj prechádzka po Karlovom moste, kde bolo naozaj všetko možné a teda aj poriadne rušno.
Najrýchlejší a zároveň v novom traťovom rekorde 2:05:09s skončil kenský vytrvalec Alexander Mutiso.
Druhý skončil etiópčan Sisay Lemma a tretí keňan Philemon Rono.
Medzi ženami si jednoznačne prvé miesto vybojovala keňanka Edesa Workenesh, a to s časom 2:20:42s.
Na pražskom maratóne mali zastúpenie aj zdravotne hendikepovaný športovci, okrem iných aj nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Jozefom Jalúvkom, ktorí to zvládli za slušných 4:44:07s. v čistom čase.
Na maratóne sa osobne zúčastnil aj prezident Petr Pavel, ktorý ho aj aj oficiálne odštartoval a trpezlivo, s úctou, vydržal, kým prebehol celý bežecký dav. Vyzdvihol dôležitosť pohybu pre duševnú ako aj psychickú pohodu a práve takýmito podujatiami aj spájanie skupín, od detí až po staršie ročníky.
Za tónov Vltavy sme s Jožkom a ďalšími tisíckami bežcov vyrazili na prekonanie 42 kilometrovej výzvy.
Na to, že na trať vybehli tisícky bežcov, nebolo to tentokrát v našom prípade také stresujúce ako v minulosti a rezkým tempom sme začali ukrajovať prvé desiatky metrov. Prvú desiatku sme zvládli v pohode. Druhá bola tiež v dobrom tempe, aj keď pod nohami sa striedal rôzny povrch od mačacích hláv, veľa prechodov cez koľajiská, no tie boli urobené naozaj detailne a takmer bez nerovností. Tretia desiatka začínala byť už citeľná, no stále sme držali tempo. Občas bolo malé stúpanie, občas klesanie, ktoré na vytrasenie nôh naozaj dobre padlo. Bežali sme uličkami starej Prahy, ale aj popod mosty, jedným či dvoma tunelmi a tiež popri Vltave. Na občerstvovačkách sme doplnili, čo sme potrebovali a poďho opäť do klusu. Počas behu nás pozdravil aj kamoš Milan z Prievidze, ale aj Martin z Lučenca a mnohí ďalší. Bežalo sa nám super, no po 32. kilometri prišla kríza. Po občerstvovačke som sa nevládal rozbehnúť, no nakoniec som sa opäť rozbehol hlavne vďaka Jožkovej motivácii a hecovaniu. Kríza sa ma držala približne 4 až 5 kilometrov. Úprimne, šlo to veľmi, veľmi ťažko, no nakoniec som začal klusať. Popri trati bolo stále množstvo fanúšikov, hudobných skupín, sólových spevákov a aj vďaka ich podpore som bojoval a vždy sa nakoniec rozbehol.
Po 37. kilometri som to konečne súvisle rozbehol, kríza nejak povolila, čo ma veľmi potešilo, Jožko mi do toho začal spievať „Be happy, don’t worry“ a ja som sa tešil, že opäť, aj keď pomalšie, ale hlavne neprestajne bežím. Samozrejme Jožko ma stále informoval o aktuálnej vzdialenosti, ktorú musíme ešte prekonať, no bola stále kratšia, takže to tiež hecovalo k výkonu, no hlavne tešilo.
Posledný kilometer bol už naozaj šampiónsky, fanúšikovia nás pokrikmi hnali do cieľa, na moje prekvapenie v našom prípade to šlo ešte aj rýchlejšie a cieľom sme prebehli za obrovského aplauzu a hlasných povzbudivých pokrikov.
Nádhera, opäť prekonaných 42 kilometrov a 195metrov.
Maratónsku métu zvládlo a do cieľa dobehlo 5422 vytrvalcov z viac ako 40 krajín sveta, no celkovo sa na celom víkendovom podujatí zúčastnilo viac ako 10 600 bežcov.
Veľká gratulácia všetkým zúčastneným, predsa len zdolať maratónsku métu, to si zaslúži klobúk dolu a obrovský palec hore.
Samozrejme veľká vďaka organizátorom, podujatie ako aj všetko s ním spojené od prezentácie na výstavisku v Holešoviciach, štart bez tlačenice, občerstvovačiek na trati, odovzdávanie maratónskych metálov či občerstvenia v cieli bolo na jednotku.
Bezpochyby obrovská vďaka môjmu vodičovi Jožkovi, opäť ma úžasne psychicky podržal a v bezpečí a zdraví doviedol do cieľa. Tiež veľká vďaka mojej priateľke Katke, ktorá ma psychicky a mentálne povzbudzuje, vždy mi fandí a ako ma na štarte vyprevádza, tak aj v cieli trpezlivo čaká na moje dobehnutie.
Ďakujem všetkým, ktorých som stretol, s ktorými som sa zoznámil a s ktorými som počas predlženého víkendu strávil čo i len pár minút, boli to nezabudnuteľné momenty, robíte mi život oveľa krajší.
