„Ok, tak zajtra medzi pol ôsmou - ôsmou prídem po Teba“. Utorok bolo Štefana a štefanské behy sa už takmer stávajú povianočnou tradíciou, naozaj je ich je pomerne veľa. Tušil som, že to bude niečo také, lebo Robo nepovedal hneď, o čo ide, len že má pre mňa prekvapenie.
Ako sľúbil, pred ôsmou zastal pred naším domom, naložil ma do auta a zahlásil: „Ideme na Štepánsky běh do Kyjova“.
V blízkosti našich západných hraníc sa už totiž pravidelne beháva tzv. Moravsko-Slovenský pohár. Pozostáva z 35 bežeckých podujatí, pričom polovica sa koná na Morave a polovica na našom území. Sú to behy po rôznych mestách či dedinkách, s rozličnou vzdialenosťou, no hlavne s dobrou náladou a super atmosférou.
Štepánsky běh bol v ročníku predposledný, pričom pozostával z behu so vzdialenosťou 8,2km, 3,5 km pre bežcov nad 70 rokov a ešte z niekoľkých kategórií pre deti.
My s Robom sme dorazili na podujatie o pol desiatej. Hneď sme sa šli zaregistrovať do miestneho gymnázia, kde bolo tiež občerstvenie (okrem teplého čaju, dokonca aj svařák), toalety atď. Na moje veľké prekvapenie sme už v tejto úvodnej fáze stretli mnohých našich bežeckých priateľov, v krátkosti sme sa zvítali a šli sme sa prehodiť do bežeckého outfitu. Trochu sme sa prebehli a zaradili sa do štartového poľa. Odštartované bolo presne o pol jedenástej.
Prvé miesto si vybehal mladík z klubu AK Hodonín Matej Hrbačka, a to s časom 25:49s.
Medzi ženami bola najrýchlejšia slovenská bežkyňa Zuzka Polohová z klubu Kobra, ktorá dobehla s časom 32:04s.
Podujatia sa zúčastnil aj nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Róbertom Bujnom, ktorí to zvládli s časom 44:26s. V hlavnej kategórií sa zúčastnilo 266 bežcov, detské preteky absolvovalo 35 detí, juniorov a dorastencov bolo 22, mužov nad 70 rokov 9 a vo všetkých kategóriach spolu bolo 332 účastníkov.
Po odštartovaní sa bežalo po rovinke, no potom nasledovalo stúpanie a naozaj nám dalo celkom zabrať. Robo sa ma ešte pred behom aj pýtal, do akého času to chceme dať, ja som tipoval tak do hodinky. Samozrejme, vedel som, že to bude určite lepšie, no to som ešte nepoznal profil trate. Tá viedla po dedinkách okolo Kyjova, s typickou členitosťou, stúpaniami a klesaniami, takže občas ako na hojdačke. Trasa bola inak veľmi zaujímavá, no zároveň nie úplne ľahká. Stúpanie na hodinkách ukazovalo 113m, v telefóne 130m, takže aj keď sa údaje trochu líšili, dalo nám to prevýšenie trochu zabrať.
Po dobehnutí sme si urobili spomienkové foto, vrátili štartovacie čísla s čipmi a šli sa prehodiť do suchého. V priestoroch gymnaziálnej jedálne sme sa občerstvili mäskom s omáčkou a chlebíkom a teplým čajom.
Srdečná gratulácia všetkým zúčastneným, naozaj padali pekné výkony a každý jeden urobil opäť raz aj niečo pre seba. Robo mi počas cesty hovoril, že tam býva tak 80, maximálne 100 bežcov, to číslo 266 v hlavnej kategórií prekvapilo pravdupovediac aj jeho.
Veľká vďaka organizátorovi, podujatie skutočne na jednotku. Aj keď nebola nejaká veľká zima, teplý čajík, či svařák už počas registrácie veľmi dobre padol. Počasie na jednotku, trasa celkom výživná, chutné občerstvenie, milá a rýchla registrácia, množstvo usmiatych tvárí a super atmosféra, to všetko vyšperkovalo Štepánsky běh v Kyjove.
