To nerieš
Keď sa ma Marek opýtal, čo to čítam, odpovedal som mu: „To nerieš.“
Zareagoval prekvapene, tak som mu vysvetlil, že presne tak sa volá kniha, ktorú čítam.
Po tento moment, by tento príbeh nebol ničím zvláštny. Ale pridám, že tento dialóg sa odohral v stanovom tábore na tureckej hore Ararat vo výške 3300 metrov nad morom. Lebo ja som tú knihu čítal práve tam.
Čítam často a knihy v brailovom písme cestujú so mnou
všade a viac-menej si to bez nich ani neviem predstaviť. Či je to návšteva kamarátov, dovolenky a po
novom aj pri výstupe na najvyššiu horu Turecka.
Pár strán som si užil už cestou počas letu do Turecka, potom pár strán v hoteli. Druhý výstupový deň,
keď sme dorazili do stanového tábora v spomínanej výške som si užil ešte pár strán, no fyzický výkon
a pravdepodobne aj nadmorská výška ma nejak zmohla a ja som sa už nedokázal sústrediť na dej
príbehu.
Ďalší deň sme mali v pláne vystúpiť do výšky cez 4000 mnm. a potom na vrchol, čo nebolo vôbec
jednoduché a moje rozhodnutie nechať knihu v tábore v spomínanej výške bolo správne. Teoreticky
bol na čítanie aj čas, no podstata tohto podujatia bola úplne iná a bolo treba šetriť sily na výstup, takže regenerácia na načerpanie síl dostala prednosť.
Výstup na vrchol najvyššej hory Turecka sa podaril a moje čítanie titulu „To nerieš“ pokračovalo až po
príchode na hotel.
Neviem, či niekto ako ja čítal knihu v brailovom písme v takejto nadmorskej výške, možno som prvý. A keby aj nie, rád som sa zaradil k výškovým brailovským čitateľom.
Prajem všetkým brailistom, užívajte si obľúbené čítanie kdekoľvek, či už na chate, na pláži alebo pri
výstupe na Ararat, či inú horu.
