Myslím, že ja to mám v hlave upratané a nech napadne snehu akokoľvek veľa, moje cesty na plaváreň, do fitka, na kávičku, úrady, či k lekárovi to nemôže prekaziť. V minulosti som si často staval bariéry a teoretizoval, čo keď napadne veľa snehu, čo keď nebude pred obchodom odpratané a netrafím tam a x ďalších čo keď. Občas aj teraz negatívne zauvažujem, no hneď to potlačím a už aj kráčam zasneženou ulicou za mojím cieľom. No občas je to aj poriadna divočina a aj ja sa dokážem riadne zamotať.
V stredu po obede si kráčam už na sídlisku popri škole, potom prejdem cez prechod vľavo a už kráčam svojou ulicou. Po ľavej strane je parkovisko pre autá, takže kráčam poza ich zadné časti. Po chvíli to strihnem pomedzi ne a pokračujem chodníkom popred ich predné časti. Zhruba po dvadsiatich metroch odbočím doľava a opäť asi po dvadsiatich metroch zabočím doprava a som pred vchodom do bytového domu. No ako som kráčal chodníkom popred autá, zdalo sa mi, že už kráčam akosi dlho. Okolo všade kopy snehu a ako to už býva, chodník neodhrnutý, len vyšliapané stopy od lenivých vodičov. Kde bolo trochu vychodené, resp. odhrnuté, tam som si myslel, to už idem dobrým smerom. A veru aj som odbočil doľava, dokonca aj bytový dom vpravo. No na moje prekvapenie, iný dom. Prejdem ďalej a opäť zle.
Zastanem a vnímam zvuky. V tom začujem zo strany, z ktorej som prišiel, hlas staršej pani. Do toho mi začal vibrovať vo vrecku mobil. Hovorím si, to bude asi Katka, vymotám sa z tejto situácie a zavolám jej. Smerujem to k pani a ona sa prihovára: „No ahoj môj maličký. A čo si ty zablúdil?“ Ja prekvapený... No po chvíli, keď pani pokračovala, mi to došlo. „No a to ťa panička takto samého nechala?“ Podľa všetkého sa pani prihovárala psíkovi alebo kocúrikovi. Vzala ho na ruky a kráčala smerom ku mne. Keď už bola pomerne blízko, opýtal som sa na predajňu pečiva, ktorá je priamo na prízemí mojej bytovky. No pani sa ďalej rozprávala len s tým maličkým miláčikom, prešla popri mne a po chvíli sa stratila za dverami bytového domu.
Hovorím si, čo teraz, naokolo žiadny hlas, keď iba zrazu oproti z balkóna som začul: „ Paľo, zodvihni mobil!“ Tak som zdvihol a to mi volal kamoš zo susednej bytovky, čistou náhodou zo susednej dediny, kde som roky býval a poznáme sa od detstva.
Pýta sa: „Čo robíš?“ Vravím mu, že idem domov a trochu som zablúdil.
On: „A my sedíme pri obede, popri tom pozerám z okna a nejde mi do hlavy, kam kráčaš. Aj som si myslel, že si poblúdil.“
Kamarát Rasťo ma potom cez telefón navigoval na správny chodník a trafil som domov.
Toto už bol koniec toho dňa, no zaujímavé, ba až nebezpečné situácie sa mi stali ešte v meste.
Kráčal som zo železničnej stanice, po ľavej strane chodníka, takže autá po mojej pravej ruke išli v protismere. Chodník tiež poriadne zapadaný snehom. Registroval som, že v pravom jazdnom pruhu, čiže v mojom smere, pribrzďuje auto. Z protismeru prešlo iné auto a zrazu to auto, ktoré spomalilo, zabočilo doľava. Vodič si to strihol asi pol metra popred mňa. Zostal som v šoku stáť, no bez pomenovania „debil“ na jeho adresu, to jednoducho nešlo.
Keď som už kráčal z autobusu po mojom sídlisku, blížil som sa k obchodnému reťazcu na pravej strane. Na ľavej strane cesty parkovisko a po tej strane je aj chodník, po ktorom som kráčal. Mojim smerom sa priblížilo nejaké auto a samozrejme zabočilo doľava. Na tomto mieste je vozovka aj chodník v jednej úrovni. Už v minulosti som sa informoval, kto má v tejto situácii prednosť. Školený pán mi vysvetlil, že je to o ohľaduplnosti, takže chápte správne, prednosť má vo väčšine prípadov ten väčší, takže auto. Na to som si už skoro aj zvykol, no spomínaný vodič to opäť strihol niečo cez pol metra popred mňa a ako bonus, ešte aj zastal, takže ak by som nevnímal tak detailne okolie, narazím mu ešte do bočnej strany auta.
Vo všetkých týchto prípadoch je to o vzájomnej empatii, všímavosti a spolupatričnosti, no ako to vnímam ja, je jej čoraz menej. No svet, resp. život okolo nás robíme lepším a krajším každý jeden z nás, takže dobré vychváliť a na zlé určite poukázať, nech sa tomu nabudúce vyvarujeme.
Prajem všetko dobré a len príjemné, no hlavne bezpečné a pekné zážitky.
