Ráno po pol šiestej kráčam zamrznutým sídliskom na zastávku, no bus nejak nechodí. Po 20 minútach nakoniec nejaký prišiel, tak som sa hneď pýtal, či ide do Bystrice. No keď mi vodič povedal, že Bystrica od 19. decembra nechodí z Liptovského Hrádku, hneď sa mi premietli všetky možné čierne scenáre. Chcel som sa vrátiť domov, lebo inak ako týmto busom sa tam nemám ako dostať, no vodič mi vysvetlil, že spomínaný bus chodí z autobusovej stanice v Liptovskom Mikuláši o 6:25 hod. a vraj to určite stihnem. A veru stihol som, dokonca milý a ochotný vodič ma doviezol presne až na nástupisko, odkiaľ mal ísť bus do Banskej Bystrice.
Na stanici ma už čakal Petrík, dal som si u nich kávičku, trochu sme pokecali a vraj má pre mňa prekvapenie.
„ Ideme plávať na Motyčky“!
Ja že paráda, niečo po pol desiatej sme vyzdvihli kamaráta Janka a po necelej polhodinke sme boli na Starých Horách. Tam sa už zhromažďovali ľadové medvede z Banskej Bystrice a Zvolena. Pozdravili sme sa s priateľmi ako aj zoznámili s ďalšími novými, resp. Petrík ma zoznámil a šup ho po nahodení sa do plaviek a niečoho na nohy do teplej vodičky. Teplej preto, lebo teplota vody mala 5,7°C a teplota vzduchu -4°C. Pofukoval ale celkom chladný vetrík, takže pocitová teplota bola tým pádom o pár stupňov nižšia.
Plávaníčko som si užil na parádu, určite by si ho užil aj Petrík, keby sa mu v hlbokom bahne nevyzula neoprénová prezuvka a veru nepodarilo sa mu ju nájsť.
Naozaj krásne, možno trochu adrenalínové prekvapenie, ale obrovský palec hore Petríkovi, ako aj všetkým, ktorý si zimné plávanie užili ako ja.
Po príchode domov sme si dali výbornú kávičku, obedík a trochu sme si oddýchli.
Niečo po 16 hodine sme sa už autom premiestňovali do centra na štart 9. ročníka Softip Trojkráľový beh. Teplota vzduchu celkom svieža, no boli sme príjemne a pozitívne nabudený na 5,4 km mestskými uličkami Banskej Bystrice. Naozaj veľké množstvo priateľov ako aj ľadových medveďov a výborných bežcov. Pred štartom pár fotiek, krátky rozhovor s redaktorom a o 17: 30 hod. po výstrele sa do pohybu dalo presne 1435 behuchtivých účastníkov. Malý, veľký, rýchlejší, pomalší, mladý ale aj veľké množstvo starších si to priam užívalo a snažilo sa zvládnuť a odbehnúť spomínanú vzdialenosť. Najlepšie si s traťou poradil Peter Ďurec za neuveriteľných 16:02 min.
Zo žien to najlepšie zvládla Silvia Valová 18:29min.
Nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Petríkom Daubnerom to zvládli v pohodovom tempe za 34:09min.
O pol šiestej je už v zimnom období celkom tma a aj keď bolo mesto osvetlené pouličnými lampami, mnohí bežci mali aj čelové svetlá, rovnako ako aj môj vodič. Ja som nemal, takže v mojom prípade tma na druhú...
Trasa bola celkom členitá - s množstvom uličiek, malých stúpaní a klesaní, rôznych povrchov dlažieb pod nohami, mačacích hláv, no aj napriek ich veľkému množstvu sme to zvládli k našej spokojnosti za niečo cez pol hodinky.
Veľmi dobre zorganizované podujatie s množstvom priateľov, výborných bežcov ako aj fantastický fanúšikovia, ktorí nás po celej trase burcovali a povzbudzovali do cieľa.
Po vyhlásení výsledkov sa konala ešte tombola, v ktorej sa mnohí potešili naozaj krásnym a hodnotným darčekom.
