V sobotu 23. mája 2026 sa na Liptove konal už dvanásty ročník tohto športovo-charitatívneho podujatia.
Registrovať sa dalo vopred online, ale aj priamo na mieste v deň podujatia.
Štartovalo sa na parkovisku pred spoločnosťou Ikea Industry.
S priateľkou Katkou a spolubežkyňou Ivkou, sme na miesto dorazili s časovou rezervou, prebrali si účastnícke balíčky, pozdravili sa s mnohými priateľmi a známymi. Zvítali sme sa aj s mojou maminkou, sestrou Jankou a jej dcérou, ktoré sa na podujatí zúčastnili po prvýkrát.
Postupne sa priestory zapĺňali mnohými ďalšími usmiatymi účastníkmi. Podujatie každým rokom získava na popularite a každým rokom sa zvyšuje počet účastníkov.
Ako pár predošlých ročníkov, aj tento bol rozdelený do viacerých disciplín a každý sa mohol rozhodnúť, akým spôsobom toto podujatie podporí. Chôdzou, behom, či jazdou na bicykli. Na podujatí sa mohli zúčastniť akýkoľvek záujemcovia bez rozdielu veku, dôchodcovia, rodiny s deťmi, hendikepovaní, športovci, amatérsky športovci. Jednoducho, kto mal čas a chuť podporiť, ten tu bol.
Pár minút pred desiatou mal príhovor primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, za ním primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger a samozrejme správkyňa Komunitnej Nadácie Liptov a hlavná organizátorka Janka Mrlianová.
O 10:00 bolo odštartované.
Prvé štartovali rodiny s deťmi, dôchodcovia a všetci, ktorí sa rozhodli prejsť úsek na Borovú Sihoť v dĺžke 6,9km. 0 10hodine a 10minúte štartovali účastníci na bicykloch, ktorí sa rozhodli pre dlhšiu, 19 kilometrovú variantu. O ďalších desať minút štartovali cyklisti na 10km a o pol jedenástej sme vyštartovali my, bežci s métou prekonať rovnakú vzdialenosť ako chodci.
Trasa pre chodcov a bežcov bola rovnaká ako predošlé ročníky, popri Váhu do dedinky Uhorská ves, cestou, ale aj uličkami do Liptovského Jána, opäť uličkami a chodníkmi k prameňu Medokýšu a opäť chodníkom do lesa a na hojdací most, pár zákrut a po mäkkom povrchu do cieľa na Borovej Sihoti. Cyklisti to mali dlhšie, náročnejšie, boli to trasy so stúpaním po niekoľkých dedinkách.
V zdraví a s úsmevom sme my, ako aj stovky ďalších účastníkov, dorazili do cieľa, kde nám na krk zavesili medaily naši liptovskomikulášsky olympijsky šampióni Michal Martikán a Ján Laco.
Hneď potom sme doplnili tekutiny a pochutili si na chutnom guláši. Bolo tam množstvo stánkov s jedlom: pivo, palacinky, hranolky so syrom, tiež bohatý výber čajov z Biofarmy Východná, polievky, kávičky a iné. Sprievodné akcie: ako tvorivé dielne pre deti, do rytmu hral DJ a všetci navôkol sa bavili a užívali si krásny dník.
Pár riadkov v číslach: celkovo podujatie podporilo 1528 účastníkov, z toho bolo priamo na štarte 1307, ostatní toto podujatie podporili individuálne virtuálne.
Okrem toho, podujatie podporil Števko Psotný, ktorý sa ho rozhodol absolvovať bežecky, no trasou 100 km dlhou, s tým, že vyštartuje v piatok ráno o 5 hodine z Ružomberka a do cieľa na Borovú Sihoť, dobehne v sobotu medzi 10 až 12 hod. Tak sa aj stalo a s dvoma parťákmi to takto dobehli.
Celkovo bolo vyzbieraných cez 15 000 eur a tieto boli rozdelené štyrom rodinkám z Liptovského Mikuláša, Liptovského Hrádku a Ružomberku. Každá rodinka dostala zhodne po 3780 eur, ktoré využijú na cvičenia, terapie a rôzne rehabilitácie pre svoje detičky.
My sme ešte dobre podebatovali so známymi, priateľmi, ale aj s novými známymi a podporovateľmi dobrej veci.
Podujatie láka každý rok čoraz väčšie množstvo záujemcov a podporovateľov, čo je znakom naozaj dobrej práce a hlavne spolupatričnosti, empatie a spájania sa pre dobrú vec.
Teším sa, že aj ja som mohol prispieť svojou malou kvapkou do veľkého mora plného otvorených a dobrých srdiečok.
Samozrejme veľké ďakujem Komunitnej Nadácii Liptov za zorganizovanie krásneho podujatia, tiež vďaka všetkým podporovateľom, dobrovoľníkom...
Teším sa, spájame sa pre dobré veci.
