Slovo dalo slovo a zvládli sme Chopok
Trénerka a kamarátka Ivka mi viackrát spomínala, že spolu zvládneme výstup na Chopok. Často to bolo len vyslovené a odložené na neurčito, no len do jedného júlového štvrtka, kedy sa nám to aj podarilo zrealizovať.
Počasie sme pár dní dopredu sledovali, lebo júl na horách je charakteristický častými búrkami a nestálym počasím. Aj v to ráno sme si ešte volali, Ivka síce trochu váhala, pretože hlásili popoludní búrky, no nakoniec sme sa zhodli, že včas ráno ideme do toho.
Autom sme vyštartovali z Liptovského Mikuláša o pol siedmej, vyšli sme do Jasnej na parkovisko Koliesko, ktoré je v nadmorskej výške približne 1230 metrov. Od auta sme sa pohli krátko po 7 hodine, vystrojení a vybavení potrebami na horskú turistiku a samozrejme s dostatkom tekutín. Kráčali sme štrkovou cestou, ktorá sa na mnohých miestach križovala s turistickým chodníkom. Počasie bolo pohodové, aj keď bolo trochu dusno. Keďže sme kráčali lesným chodníkom, ale aj cestou, mali sme na začiatok cesty dostatok tieňa a nepieklo na nás slnko. Nakoľko sme viackrát chytili pavučiny a tráva na chodníku, ale aj popri ňom, bola zarosená a tým pádom neporušená, vedeli sme, že sme prví, kto dnes ide touto trasou. Po asi 40 minútach šlapania, sme si dali prestávku pri stanici 6sedačkovej lanovky na Rovnej Holi, v nadmorskej výške 1491 metrov. Doplnili sme tekutiny, urobili prvé fotky a po pár minútach sme sa opäť pustili do kráčania. Terén bol celkom pohodový, už sme šli mimo lesa, postupne aj mimo kosodrevinu, pod nohami kamene, no boli väčšie a dalo sa mi to pekne prekonávať. Kráčali sme spôsobom: Ivka v rukách jeden koniec turistických palíc a ja za ňou som ich držal na druhom konci. Pokračovali sme stúpajúcim terénom, celkom slušne pracovali u mňa aj potné žľazy, predsa len už hodinu sme stúpali. Na úseku, kde sa križoval chodník s cestou sme zaregistrovali prvého turistu, no ten bol o niečo rýchlejší a po čase sme ho stratili z dohľadu. Niekde v týchto miestach som zaregistroval zvuk, ktorý som nedokázal zaradiť, no Ivka mi povedala, že je to najväčšia kabínková lanovka v Jasnej, nazývaná Funitel. Lanovka je zavesená na dvoch lanách, ktoré zabezpečujú jej stabilitu a tak môže premávať aj v silnom vetre. Vraj až do rýchlosti 120km/h. Tento typ lanovky sa celosvetovo nachádza asi len na 24 miestach.
Pomaly, ale isto sme sa blížili k vrcholu, dali sme ešte jednu prestávku, na ktorej sme si dodali energiu banánmi a kráčali k nášmu stanovenému cieľu. Samozrejme, priebežne som sa Ivky vypytoval, akú výšku, vzdialenosť a čas máme prekonaný. Zrazu sa priestor okolo nás otvoril a Ivka hovorí: Pali, sme na Chopku. Vystúpali sme si aj na vyhliadkovú terasu reštaurácie Rotunda so štyrmi poschodiami. Na vrchole už bolo cítiť aj svieži vietor. A tu sme započuli aj čoraz viac hlasov. Bolo to množstvo turistov, ktorí prišli na Chopok spomínanou lanovkou Funitel. Po pár záberoch ako dôkaz, že sme tu boli a ďalších záberoch nízkotatranského hrebeňa, sme zišli z vyhliadky dolu. A Ivka hovorí, že úplný vrchol je od nás našim tempom asi 7 minút a pýta sa, či naň ideme. Samozrejme, ideme. Najprv klesajúcim chodníkom doprava ku Kamennej chate a stúpajúcim terénom s obrovskými skalami na Chopok.
Chopok je tretí najvyšší vrchol pohoria Nízke Tatry. Jeho nadmorská výška je 2024metrov nad morom.
Tak teda ideme, počasie v pohode, no ľudí pribúdalo stále čoraz viac. Cesta od označníka už bola aj celkom zložitá, predsa len množstvo tzv. turistov (a mnoho z nich aj absolútne neempatických a hľadiacich si svoje), plus terén bol poriadne náročný. Urobili sme pár vrcholových fotografií. A pomedzi už naozaj veľký dav ľudí sa nám podarilo zísť z extra skalnatého povrchu na rovnejší, ktorým sme dorazili do chaty horalmi nazývanej Kamienka. Občerstvili sme sa kávičkou a chutnou štrúdľou a po čase sme sa vybrali na cestu späť.
Chceli sme si urobiť ešte nejaké zábery, no množstvo turistov už bolo všade a tak sme sa vybrali po turistickom chodníku dolu. Cestou k autu sme stretli oveľa viac turistov ako na ceste nahor, no to už bolo blízko poludnie.
Toto je ozajstná nízkotatranská turistika, miestami aj fyzicky náročné úseky, dali zabrať. Celkovo takmer 800 výškových metrov a viac ako 10,5km máme v nohách, no dopoludnie sme si užili k spokojnosti a s dobrým pocitom.
Ďakujem že môžem a že mi chutí.
Pavol Kéri
Liptovský Mikuláš
