V nedeľu 12. apríla 2026 písal ČSOB maratón v Bratislave svoju 21. kapitolu.
Po minuloročnej premiére na maratóne v hlavnom meste a tiež úspešne zvládnutom tohtoročnom Splitskom maratóne, sme si s Martinom povedali, že si opäť užijeme túto kráľovskú disciplínu.
V sobotu 11. apríla, podvečer, sme si prevzali štartovacie balíčky s číslom, tričkom a ľahkým občerstvením. Užili sme si pasta párty, pochutili na fajnových cestovinkách. Okolo nás bolo ešte poriadne rušno, pretože aktivitami bola preplnená aj sobota. Boli tu disciplíny pre deti, rýchly minimaratón, beh starších ročníkov. A tiež 10tka, na ktorej finišoval náš najrýchlejší bežec Peter Ďurec, ktorý opäť zdvihol laťku vyššie - a to na výkon 29: 32sec. My sme si ešte sadli na chutnú kávičku, trochu podebatovali o nasledujúcom dni a logistike k maratónu a pobrali sa domov.
V nedeľu ráno som sa stretol s Martinom niečo pred 8 hodinou, prilepili sme štartovné čísla, upravili outfit, pozdravili sa s mnohými priateľmi a približne o 8: 45 sme sa snažili radiť do správneho sektora. Všade okolo množstvo bežcov, fanúšikov, množstvo hlasov, dynamickej hudby, z reproduktora sa prihováral moderátor, jednoducho to naberalo na sile a tej správnej pretekovej atmosfére. Sekundy do štartu sa vliekli a napätie neopísateľné... A bolo odštartované....
Prví bežci vyštartovali za spevu a tónov skupiny Bon Jovi, druhý sektor za hlasu rockovej kapely AC/DC, tretí za spevu Kurta Cobaina z bývalej skupiny Nirvána... začalo veľkolepé športové podujatie.
My sme si to užívali už od soboty na prezentácii, kde sme sa stretli s mnohými priateľmi a s každým čo-to prehodili. Nedeľa už bola iná, od počasia, napätia, ale aj očakávania. V koridore sme sa pozdravili aj s vodičom Mirkom, ktorí bežal s vlajkou s časom 4: 15min, čo bol pre nás aj výkon, ktorý by bolo super dobehnúť. Vybehli sme za tónov rockovej kapely Nirvána. Začiatok ako vždy prehustený, obtieračky, lakťovky, okopávačky... toto trvalo kilometer-dva, no cesta bola celkom široká, takže sme si už mohli udržiavať a sledovať tempo 6 minút na kilometer. Bolo sviežo, no kraťasy a tričko s krátkym rukávom bola dobrá voľba a tak sme s chuťou a dobrou náladou odkrajovali z plánovanej méty. Prvá desiatka zvládnutá v pohode, no užitie elektrolytu bolo na mieste. Napili sme sa vody a bežali sme ďalej. Občerstvovačky boli dosť nahusto, tak zhruba na 15km som užil aj gél a bežali sme ďalej. Kilometre ubúdali a my sme míňali povzbudzujúcich fanúšikov, reproduktory s povzbudzujúcou hudbou, aj bubnistov, ktorí bubnovali „ostošesť“. Tiež mnohých spolubežcov, pretože bolo pár úsekov so 180 stupňovou otočkou a tak sme registrovali aj tých pred nami, ale potom aj tých za nami. Približne na 16km uličkami starého mesta sme spomalili, predsa len boli priúzke, k tomu pod nohami poriadne členité mačacie hlavy. Povzbudzovanie bolo o to hlasnejšie. 20 kilometer opäť sa občerstvujeme a zapíjam ďalší elektrolit a opäť sa dávame do pohybu. Zo starého mesta to celkom klesalo, tak nohy trochu oddýchli. Občas sme pozdravili pomalšieho a občas nás povzbudil rýchlejší bežec. Teplota stále pohodová, občas sa síce do nás oprel silnejší vietor a bolo to aj dosť cítiť, predsa len v nohách sme už mali polovicu. Bežci s polovičnou métou to už mali "za pár", my sme odbočili doľava a pokračovali sme do druhého kola. Stále to išlo v pohode, opäť elektrolit na 25km a po 30ke pre zmenu gél. Opäť kľukaté uličky starého mesta a mačacie hlavy pod nohami dávali o niečo viac zabrať. Tu už vystrčilo slnko svoje teplé lúče, ktoré uberali energiu. A oveľa ťažšie už boli aj výbehy na mosty, no stále sme naladení bojovne a húževnato. Po pohodovom a potrebnom klesaní z mosta sme odbočili na úzky a nerovný povrch z panelov, kde sa pre zmenu do nás pustil celkom silný protivietor. A tu čoraz viac bežcov jednoducho zastalo, čo bolo pre nás s Martinkom dosť obmedzujúce, pretože zostali na trase, kde sa oproti vracali bežci z otočky. Bol to približne 35 kilometer a už aj ja som mal dosť, no zotrvačnosťou som ešte nejaký čas bojoval. Potom už prišli aj úseky, ktoré som musel kráčať. Prezieravo som si tekuté magnézium šupol skôr, ako som mal naplánované a bol to naozaj rozumný ťah, vďaka ktorému som sa vyhol kŕčom. Opäť sme to rozbehli. To sme už vbiehali do Sadu Janka Kráľa, kde som zasa trochu pokráčal a znova dal do behu. Cieľ, ktorý sa blížil, bol už čoraz viac počuť, fanúšikov bolo tiež čoraz viac, pre istotu som si šupol ešte jedno magnézium a po napití sa vody sme to opäť rozbehli. Uličky už prehustené, Maťko mi kričí: Pali, už to máme za pár. A potom dodal: ešte zhruba 500 metrov, tak sme sa do toho obuli, z posledných síl sme to rozbehli ako sme vládali a s víťazstvom na tvárach sme prebehli cieľom. V cieli mnohé priania, pozdravy, samozrejme pekná medaila na krk a tiež foto. Niečo napiť a pomaly sme sa presúvali do šatní.
Obrovský obdiv a gratulácia patrí všetkým, pretože opäť ukázali, že vedia zabojovať a naozaj chcú. A hlavne je nás stále viac a viac.
Kráľovskú disciplínu najlepšie zvládol Marek Hladík a to s výkonom 2: 26: 27sec. Zo žien si najlepšie počínala Poľka Anna Bodnárová 2: 54: 23sec. Na maratónskej disciplíne sme sa zúčastnili aj viacerí zrakovo postihnutí, menovite nevidiaci Peter Lecky s vodičom Tomášom Krčom, ktorí to dali v čase 3: 47: 58sec. Ja, ďalší nevidiaci, Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje, sme to zvládli v čase 4: 36: 32sec. Na polovičnej trati si najlepšie počínal český bežec Adam Szimaník a to s výkonom 1: 06: 18sec. Medzi ženami si prvé miesto vybojovala Žofia Naňová s časom 1: 16: 42sec. Zrakovo postihnutý mali svoje zastúpenie aj v tejto disciplíne a to: Marek Kubačka s vodičom Františkom Rišiaňom, ktorí to dali v čase 1: 48:20sec. Organizátori evidovali cez 17 100 účastníkov z viac ako 90 krajín sveta. Opäť velkolepé športové podujatie s tisíckami príbehov, plných smiechu, energie, sily, ale aj potu a bolesti. Veľké ďakujeme organizačnému tímu, pretože to bolo detailne a naozaj výborne zorganizované podujatie. Bolo naozaj všetko: od pravidelných občerstvovačiek, povzbudzujúcich kapiel a hlasných reproduktorov popri trati a samozrejme fanúšikov, ktorí nás povzbudzovali a hnali do cieľa. Povzbudenia od spolubežcov veľmi dobre padli, jednoducho nechýbalo nič, len nám ku koncu sily. Podujatie hodnotím veľmi vysoko, pretože z vyzbieraných finančných prostriedkov sa podporia aj iné projekty, ale aj zariadenia pre onkologických pacientov. Spomeniem Evku Seidlovú, ktorá ma odbehnuté všetky ročníky a tento rok sa zúčastní maratónu v Kapskom Meste a mnoho ďalších. Teším sa s každým - od prvého z organizačného tímu po posledného bežca. V neposlednom rade, veľká vďaka patrí tebe Martin, pretože náš bežecký tandem sa poskladal necelé dva roky dozadu a my máme za sebou už krásny tretí maratón. Ďakujem a už teraz sa teším na ďalšie nové prekonané méty.
