Medzinárodný maratón mieru Košice 2026
Ako po roky minulé, tak aj tento rok sa v prvú októbrovú nedeľu konal v Košiciach v poradí už 103tí ročník Medzinárodného maratónu mieru. Maratónsky víkend bol programovo bohato naplnený. Bežecké disciplíny pre deti, minimaratón, zapálenie maratónskeho ohňa, naplno fungovalo Expo, predaj rôznych potrieb pre športovcov, super hudba... Ľudia sa stretávali, bavili, jednoducho atmosféra začala naberať na obrátkach. V nedeľu bola na programe hlavná kráľovská disciplína – maratón, tiež polmaratón a štafety.
Maratónsky víkend mohol začať aj pre mňa. Môj druhý vodič, Jožko Bolek, mi s mojim splnomocnením, vyzdvihol štartovné číslo už v piatok. A tak v sobotu zrána sme sa mohli ľahko prebehnúť, potom malá ochutnávka na Expo, stretnutia s mnohými bežeckými priateľmi a ladenie tej správnej maratónskej nálady.
Nedeľné ráno začalo chutnými a výživnými raňajkami, štartovacia kávička a nervozita sa už pomaly stupňovala. Električkou do kotla, odniesť ku kamošovi veci, ak by bolo po behu chladno. A konečne stretnutie s mojim hlavným vodičom, zhodou náhod menom opäť Jožko z Ivánky. Urobili sme si nejaké foto, trochu sa rozbehali, stále sa s niekým zdraviac, pretože maratón v Košiciach je megaveľká bežecká udalosť desiatok, stoviek a tisícov bežeckých priateľov. Tu ahoj, tam ako sa darí... Konečne sme začuli tóny vážnej hudby. Štart sme nepočuli, pretože sme stáli vo vzdialenejšom sektore, no bežci pred nami sa pomaly dávali do pohybu, začali sme kráčať aj my. Potom aj trochu pobehli, opäť do kroku, no nakoniec sa to konečne rozbehlo.
Prvé desiatky metrov trochu opatrné, potom už celkom pohodovo. Možno aj preto, lebo som mal dvoch vodičov, čo bolo super. Jožko ma viedol a Bolek upozorňoval pred nami na bežca s nevidiacim. Prvé kilometre ubiehali naozaj parádne, počasie a teplota tiež fajnová. Na 2,5km sme nepili, na 5 km sme sa už občerstvili, na 10 km voda, banán a druhý elektrolit. Druhá desiatka išla tiež pohodovo, občas nás niektorí z bežcov, pozdravil, zatlieskal a niektorí aj podebatovali. Vodu sme dopĺňali každých 2,5 km, každých 5 km aj banán aj iontový nápoj. Zhruba na našom 18tom kilometri sme započuli upozorňujúci piskot a cyklistu, za ním kolónu sprievodných áut. To sa už obrovskou rýchlosťou blížil do cieľa prvý bežec. My všetci sme boli odklonení na povrch s mačacími hlavami, čo nebolo príjemné, no zvládli sme to a po 20 km opäť voda, banán, elektrolit a poďho do druhej polovice. Teplota stále super, aj keď slniečko už bolo vyššie, no bežalo sa mi stále fajn. Na 25 kilometri som užil prvý gél a bežíme ďalej. Jožko Bolek nám to často uľahčoval tým, že sa nás opýtal, čo chceme, nadbehol si a požadovaný proviant nám rovno podal. Za pomalšieho klusania sme to vypili a zjedli a bežali ďalej svojim tempom. Neviem presne, no medzi 28 a 29tym kilometrom som dostal nepríjemný kŕč do pravého stehna. Užil som tekuté magnézium a pokračovali sme bez problémov ďalej. Na 30 km opäť voda, banán, elektrolit a bežíme v ústrety ešte celkom ďalekému cieľu. A veru ďalekému, pretože kŕč v pravom stehne sa na 31om kilometri prejavil opäť. Jožko Bolek mi to premasíroval a tak pokračujeme klusom. No opäť prišiel nepríjemný pocit, ako keby na špagáte a začal sa ozývať častejšie a častejšie. Do 39ho kilometra sme viac kráčali ako behali, Bolek mi to pre silný a doslovne obmedzujúci kŕč 4-krát masíroval. Vypadli sme z tempa, snažil som sa kráčať čo najrýchlejšie, stále nás niekto povzbudil, to padlo veľmi dobre. Bol som z toho dosť nervózny a sklamaný, no bežať sa mi nedalo. Aj keď boli na určitých úsekoch skupiny povzbudzujúcich fanúšikov a bolo to fantastické, nedalo sa mi tak bežať, ako by som chcel. No predsa len, možno silou vôle, ale hlavne, že sa sval v pravom stehne upokojil, od 39ho kilometra som začal bežať a vydržali sme to spolu až do vytúženého cieľa. Prišla veľká úľava, že sme konečne dorazili do cieľa, ktorý bol naozaj nekonečný. Tak samozrejme cieľové foto, doplnenie pitného režimu, tiež prijímanie gratulácii, debaty, jednoducho užívali sme si fantastický pocit v cieli 103. ročníka maratónu. Takže ja, zrakovo znevýhodnený a nevidiaci športovec Pavol Kéri s vodičmi Jozefom Jalúvkom a Jozefom Koniarom sme to zvládli za pekných 5: 11: 58sec.
A ešte pre informáciu ďalšie obdivuhodné výsledky:
Najlepšie to zvládol juhoafričan Adam Natham Lipschitz s výkonom 2: 07: 22sec.
Medzi ženami to s výkonom 2: 21: 55sec najlepšie zvládla Aberash Robi Fayesa.
Najrýchlejším Slovákom sa stal Marek Hladík a to s výkonom 2: 25. 13sec.
Najlepšia Slovenka Mária Danečková s časom 2: 58: 45sec.
Najstaršia bežkyňa Evka Seidlová za pekných 5: 41: 18sec.
Ale aj obdivuhodný výkon najstaršieho bežca 83r Ján Hazucha 5: 17:13sec.
A košický rodák pán Peter Pollák, ktorý svoj 50ty Košický maratón odbehol za húževnatých 6: 12: 56sec.
Srdečná gratulácia všetkým, pretože výkony boli priam fantastické. Počasie bolo super, no okolo obeda už celkom horúco a mnohí mali čo robiť, aby zvládli plánovanú métu. Veľké ďakujem patrí celému organizačnému tímu. Takmer všetko bolo tip-top, až na nedostatok niektorých veľkostí tričiek s logom maratónu a to, čo ma najviac zaskočilo: bežci, ktorí dobehli v čase nad 5 hodín nedostali medaile. Pre niekoho možno nepodstatná vec, no na takomto medzinárodnom maratónskom podujatí podľa mňa veľké faux pas.
A tu ešte pridám obrovské ĎAKUJEM mojim obidvom vodičom Jožkom, za bezpečný doprovod, pretože môžete mať natrénované, no maratón je to obrovská vzdialenosť a čas, počas ktorého sa môže všeličo prihodiť. Dôkazom je tento maratón, ktorý bol behom mnohých zvratov, prekvapení a situácií, pri ktorých ma moji priatelia podržali a s ich pomocou som to zvládol . Taktiež veľké ďakujeme skupinám, spevákom, fanúšikom, hecovačom, priateľom, jednoducho všetkým, ktorí nás povzbudzovali a verili, že to zvládneme.
