Tohoročná zima má konečne podobu poriadnej zimy a ja mám nostalgiu a spomínam na jej začiatok.
Deň svätého Mikuláša nie je len dňom o Mikulášoch, anjeloch a čertoch, ale už roky aj o aktívnych a
charitatívnych podujatiach. Paradoxne v Liptovskom Mikuláši také podujatie nemáme, tak som si to
s priateľmi užil tam, kde také majú.
S Robom sme takéto podujatie hľadali už v polovici novembra. A našli v dedine
Hviezdoslavov. Samozrejme je ich oveľa viac, napríklad v Tekovskej Breznici, Hodoníne, Mezeve,
Bratislave a mnohých ďalších. Zvažovali sme viaceré možnosti, ale keďže som často u priateľky na
západnom Slovensku, vyhral spomínaný Hviezdoslavov.
Do Hviezdoslavova sme dorazili s časovou rezervou, pozdravili sa s organizátormi, aj s niekoľkými
bežeckými priateľmi, prebrali si štartovacie čísla a po pár minútach sa šli prehodiť do bežeckého outfitu. Na mieste podujatia už pobehoval Mikuláš aj s Anjelom a čertom a detičkám rozdávali sladké
dobroty, tiež sa s nimi fotili a robili tú pravú atmosféru. Prezentácia, ako aj registrácia na mieste
pomaly končila a po pár minútach štartovali detské kategórie na 400, 800 a 1000 metrov. Teenegerov
sme pokrikmi povzbudzovali a motivovali k najlepším výkonom. Ale to už bol čas sa
rozbehať a trochu zohriať, pretože počasie s pár stupňami nad nulou, nebolo dvakrát príjemné.
Registrácia s prezentáciou sa trochu pretiahla, takže aj čas štartu na 5 a 10 km sa posunul na 10 hod.
Pripraviť sa, pozor, štart...
Rozbehnuté.
Prvý dobehol v skvelom čase 38: 12 Matej Šurka.
Zo žien si vybojovala prvé miesto Radka Halásová a to s výkonom 41: 11.
A ja, nevidiaci športovec, Pavol Kéri s vodičom Róbertom Bujnom, sme zvládli dlhšiu, 10 kilometrovú trasu v solídnom čase 50: 32 a dobehli na peknom 18. mieste.
Na kratšej vzdialenosti zvíťazil Marek Sloboda a to s výkonom 19:54.
Zo žien si po prvé miesto dobehla Barbora Královič za 23: 33.
Na obidvoch trasách bežal rovnaký počet bežcov a to 24.
Menšie regionálne podujatie, ktoré si užili všetci, ktorí sa dostavili, no hlavne rodičia s deťmi, ktorých
tam bolo naozaj veľa.
My s Robom sme si beh užívali od začiatku a veru, rozbehli sme to v dynamickom tempe.
Trasa bola dosť členitá s mnohými odbočeniami vpravo, ale aj vľavo,
trochu nás pribrzďovali nové spomaľovače, ktoré sú úplne iné ako tie pôvodné. Prirovnám ich
k pukom, ktoré sú cikcakovito položené priečne cez cestu, takže sa nedalo presne naplánovať ako mi
vyjde krok, ako dopadne chodidlo. Dvakrát sme preskakovali aj cez obrubník, potom kratší úsek aj asfaltovou, no zablatenou cestou. Celá trasa viedla po cestách za plnej premávky, no zvládli sme to v pohode a bez obmedzení, či zranení. Počasie bolo dosť vlhké, na ceste množstvo mlák z nočného dažďa, no bežalo sa nám ináč dobre a hlavne rýchlo.
V cieli sme doplnili tekutiny a pochutili si na ovocí. Tiež sme sa zoznámili s bežkyňou, s ktorou sme
bežali takmer polovicu trasy v rovnakom tempe. Potom sme sa pozdravili s ďalšími známymi a užili si aj vyhlásenie výsledkov.
Srdečne gratulujem všetkým zúčastneným, pretože víťazom bol každý kto prišiel.
Veľká vďaka organizátorovi za pekné podujatie. A aj keď nebolo dvakrát lákavé počasie my sme si deň
užili a spríjemnili na tomto aktívnom podujatí. Samozrejme veľká vďaka patrí tebe, Robo, za bezpečný a rýchly doprovod do cieľa.
