No okrem krásnej jari tu máme už nejaký čas aj vírus, ktorý zabíja denne stovky ľudí po svete. Ešte pred pár týždňami si hovorím, že tým ľuďom s rúškami asi šibe, no už pár dní nosím rúško aj ja. Nevidím tých ľudí, no keď mi kamoši opisujú ľudí na uliciach s rúškami a to je jedno či dôchodcovia sediaci na lavičke, ľudia kráčajúci z práce alebo z obchodu, hrajúce sa, či bicyklujúce sa deti a všetci s rúškami na tvárach, pripadám si ako v zlom katastrofickom filme. Veru na mnoho takých filmov s rôznymi katastrofami, ktoré som v minulosti videl v telke, som si v týchto dňoch spomenul. Nevidím tých ľudí, ale keď som ešte minulý týždeň cestoval busom na nákup, podľa tlmenej komunikácie som pochopil, že aj pán vodič má na tvári rúško, pričom v autobuse som sedel len ja a vodič, na inej zastávke pristúpil ešte jeden cestujúci.
No vírusu je na mňa až priveľa, lebo o ňom počujem a registrujem ho všade - od rozhlasu, telky, sociálnych sietí či netu....
V utorok mi volá kamoš Ivko, vraj dofúkaj kolesá, ideme na Čierny Váh. Ja že super a o 11 hod. už volal Ivko, že je pred bytovkou. Vybavený vodou a jedným pomelom, v tričkách a kraťasoch, sme si dali trasu cez 50 kiláčikov. Síce pri nádrži, ktorá je v celkom vysokej nadmorskej výške sme zažili sneh, ľad na ceste, pomerne chladný vietor a poriadne nás boleli aj zadky, napriek tomu všetkému vyvetranie hlavy bolo priam božské. Taktiež deň pred tým sme si super zabehali, aj keď sa s rúškom na tvári trochu ťažšie dýcha, zvládli sme to a dobre sa prevetrali.
Dnes je nedeľa a ja ranný vtáčik si niečo po šiestej hovorím, hádam sa idem aj prejsť. A dobre som urobil. Sídlisko prázdne, len ja a prebúdzajúci sa krásny deň. Všade okolo čvirikajúce vtáčiky, pomedzi paneláky už vytŕčalo svoje teplé lúče aj slniečko a k tomu fantastické, ba priam liečivé ticho. Maximálne som si prechádzku vychutnával a užíval som si pohyb na čerstvom vzduchu.
Samozrejme nič nepodceňujem a nosím vždy nové rúško, ruky som si umýval vždy, takže to asi nemusím písať , ale pre zmenu zas nič nepreháňam a nedebatujem s kamošom vzdialeným odo mňa desať metrov alebo viac. Držím sa toho, že treba všetko, ale s mierou, takže aj pobehať i bicyklovať, samozrejme vyriešiť nákupy a tak ďalej.
Zodpovednosťou a opatrnosťou nás všetkých určite zvládneme tento veľký celosvetový problém.
