Mamka s ockom vždy po práci a celé víkendy chodili na stavbu. Babka vyvárala samé dobroty našim murárom. A mňa ako sedemročnú zaujímalo, len to či budeme mať aj dnu v dome schody. ( v babkinom dome totiž schody neboli )
Pamätám si ako ma niekedy moji rodičia zobrali na stavbu. Všade bolo veľa prachu a chlapi v modrých monterkách a jeden mal tuším aj modrý klobučik. Ten "ujo" nám robil kozub a ocino mu pomáhal. Tiež sa mi strašne páčili tie ligotavé kamienky z čoho robili náš kozub. ( spišský remienok, myslím )
Potom som si zobrala svoju najnovšiu hračku ( malý žltý televizorik, na ktorom sa kreslilo a keď som ním potriasla tak všetko sa zmazalo, bolo to super ) sadla na jeden schod a vyhrievala sa na slniečku.
Na dedine som mala strašne veľa kamarátov a tak som sa bála, že v meste sa nebudem mať s kým hrať. No moja mamka mi hneď predstavila našu novú susedku. Bolo to dievčatko v rovnakom veku ako ja, s veľkými " copmi" previazanými červenou mašľou.
Hneď s nás boli super kamarátky. V tých časoch bolo strašne moderné skákať " gumu ". Tak sme zobrali gumu, keďže sme boli len dve, tak jeden koniec gumy som zobrala ja a druhý sme dali o smetný kôš a začali skákať. ( skákala sa malá školka, veľká škôlka a niekedy sme hrali aj pavúka ).
Keďže sme mali malý pozemok tak sme stali do výšky, a tak teraz máme taký malý hrad. ( čo teraz nadávame, že koľko trvá, kým sa celý v zime vytopí plynom )
Po nejakom čase sa nasťahovali ďalší susedia oproti nášmu domu. A tam bolo ďalšie dievčastko s krátkymi vlasmi. Hneď sme boli kamarátky. A tak sme boli slávna trojka, ktorá sa super kamarátila a aj hádala. Teda oni sa hádali a ja som vždy bola niekde medzi nimi.
No boli sme len deti. Hrali sme sa, smiali i plakali a bolo nám super, veď to bol krásny detský, bezstarostný život, plný hier, ktoré doteraz milujem, len škoda, že už nie som dieťa.
