Pamätam si, že som sa len tak ako v obyčajné dni hrala s kamarátkou u mojej prababky. Určite sme sa hrali aj v "plevni" ( to je také celé z dreva a vysoké, dáva sa tam sušiť seno ) a potom sme vyšli von a tam bolo už len veľké pole.
Veľmi sme chceli obidve vedieť aké dlhé je to pole a kde vlastne končí. Tak sme sa rozhodli to samozrejme hneď aj zistiť. Behali sme teda po ďadeline ( vtedy ešte fungovalo družstvo, bývale JRD, takže to tam bolo posadené ) a išli stále ďalej a ďalej. Až sme došli na koniec tohto poľa, kde bola ďalšia dedina. Takže naša záhada bola vyriešená.
Lenže už sa pomaly ztmievalo a my sme zrazu ostali bezradné. Našťastie tam bol jeden ujo, ktorý bol z tej istej dediny ako my, spoznal nás, spýtal sa nás čo tu robíme, a my na to, že mi len tak prechádzka nie.
Akosi nám to neuveril, a tak nás zobral do auta a odviezol domov. Až potom nám došlo čo sme vlastne urobili aj keď nechtiac. Ani jedna z nás ešte nebola vonku bez rodičov tak dlho, tak sa samozrejme o nás rodičia veľmi báli.
Vonku už bola veľká tma, asi už bolo okolo deväť hodín večer, svietili neóny a po nás bolo po celej dedine vyhlásené pátranie. Keď sme s autom prišli k nášmu domu, hneď som zazrela môjho ocka, ktorý išiel práve po chodníku s chmúravým a vystrašeným výrazom na tvári. V tej chvíli mi už nebolo všetko jedno.
Vyšla som z auta, ocko ma hneď zobral dnu do domu a vtedy som dostal svoju prvú poriadnu bitku po zadku od môjho ocka. Veru to aj bolo aj som plakala.
Keď som sa na druhý deň stretla s mojou parťáčkou na útek z domu, tak som sa jej žalovala ako som dostala poriadnu bitku po zadku. No a ona na to, že to ešte nebolo nič, že ona dostala doma bitku s varechou. Tak sa mi aj uľavilo, lebo mňa doma nikdy varechou nebili a vraj to dosť štípe.
Odvtedy sme teda na žiadnej takej ani podobnej "prechádzke" neboli a určite ani nepôjdeme.
Ako útek z domu to však z našej strany nikdy nebol, veď prečo by sme aj utekali z domu, keď sme tam mali všetko čo potrebujeme. A nikde inde by sme to ani nedostali. Len to tak vyzeralo, akoby sme chceli utiecť.
Možno aj iné deti sa len tak hrajú a potom ich láka niečo nepoznané tak za tým pôjdu a hneď je z toho útek z domu.
Tak milí rodičia treba dávať veľký pozor na túlavé topánky neposedných detí. :)
