Keď som sa narodila, moja mamka bola so mnou tri mesiace a potom išla už do práce. O mňa sa starala babka s dedkom. Ale samozrejme ako to býva viac babka. Aj keď ani dedkovi nemôžem čo sa týka výchovy nič zazlievať.
Ale pekne poporiadku. Bývali sme u starých rodičov na dedine. Bolo to super. Najkrajšie je tam v lete, lebo vtedy krásne rozvoniavajú lipy, ktoré sú tam vysádzané a rastú už dlhé roky.
Moja mladá babka sa o mňa starala zo všetkým čo k tomu patrí. Vraj mi vo veľko hrnci "vyvárala plienky" a potom nad veľkou "mašinou sušila, aby boli teplé. Lebo vtedy ešte neboli pampersky. Spievala mi kresťanské pesničky, hojdala v kočíku a hrala sa so mnou. Musela sa o mňa starať takmer celodenne, lebo moja mamka chodila do práce už o šiestej ráno a prichádzala domov o pol siedmej večer. Takže to určite bola pre ňu poriadna "makačka".
Jej som vďačná, nielen za túto starostlivosť o mňa, ale aj za dar viery, ktorý mi sprostredkovala ona ako prvá v mojom živote. A za to jej budem vždy veľmi vďačná. Hneď ako som sa naučila rozprávať, ma naučila modliť sa krásnu modlitbu k anjelovi strážcovi. A modlím sa ju doteraz každé ráno. A znie takto:
Anjel Boží strážca môj, vo dne, v noci primne stoj, pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy v každej chvíli, viedla život Bohu milý a tak bola vždy chránená, bola raz v nebi spasená. Amen.
Ona ako prvá ma zaviedla do chrámu. Ona ma naučila Bohu zverovať svoje prosby, túžby a priania. Jemu sa žalovať a jemu ďakovať. Aj teraz keď niečo veľmi chcem viem, že ju môžem nielen prosiť o modlitby, ale aj prísť k nej aspon na pár dní a spolu sa modliť na daný úmysel a potom sa to splní. Už viackrát sa mi to stalo. Ak sa modlíme spolu sme silnejšie, lebo silná je naša modlitba.
Moja mladá babka sa o mňa stará dodnes. Vždy keď ide okolo zajde ku mne do práce a len tak na rýchlo ma vybozkáva a dá do ruky nejaké keksy a ide ďalej. Niekedy mám pocit, že žije môj život stále spolu so mnou. Vždy sa o všetko zaujíma čo sa okolo mňa deje. Vždy volá ako sa mám a čo mám nové. Ak cestujem niekde už sa modlí, aby som došla v poriadku domov. Vždy sa poteší mojej návšteve, plače keď plačem ja a smeje sa keď sa smejem ja.
Teší sa z môjho úspechu a smúti z môjho neúspechu, no vždy aj povzbudí, aby som sa nevzdávala a kráčala ďalej. Pamätám sa na naše prechádzky v modlitbe smerom k lesu i to ako sme boli v lese. Pamätám sa na to, ako som išla s babkou i dedkom predávať uhorky na trh a potom mi kúpili kopec sladkostí a veľký, šťavnatý, červený a sladučký melón.
Bolo to nádherné. Až teraz som si uvedomila, že keď som bola v puberte, to jej som sa vždy zverovala so svojími starosťami a problémami, ktoré som mala. Má ma proste veľmi rada a viem, že by mi dala aj vlastný život, keby mohla.
Pri mojej poslednej návšteve u nej ma dokonca prekvapila, keď mi povedala, že už má vybraté meno pre môjho syna. Ale sme sa nasmiali.
Aj keď samozrejme aj moja mamka pre mňa veľa znamená a veľmi ju ľúbim. Na svoju mladú babku nikdy nedám dopustiť. Je tom môj poklad, ktorý si nedám vziať. A prečo je to mladá babka? Lebo som mala v tej istej dedine aj prababku. A keďže som ju nechcela volať prababka tak bola stará babka. No a moja babka bola mladá babka.
Veľmi ťa ľúbim babka moja. Veľmi!
Tvoja Martuška
