Ako dobre by bolo v nebi

Ja si nebeské kráľovstvo predstavujem niekde veľmi vysoko medzi krásnymi oblakmi. Všade na vôkol je plno anjelov a každý z nich má inú svoju úlohu. Na samom vrchu sú tri oblaky a na nich je Boh - Otec, na druhom Boh - Syn a na tom treťom Boh - Svätý Duch. Boh - Otec má dlhé sivo-biele vlasy a dlhú sivo-bielu bradu. Je veľmi múdry a rozvážny.Kdesi ďalej je krásna zeleň, obrovská lúka a na nej kvety, úplne všetky rôzneho druhu. Ich vôňa sa rozlieva po celom nebeskom kráľovstve. Všade počuť štebot vtákov a vy cítite atmosféru a pokoj, ktorý je taký krásny, až sa nedá vôbec ani opísať.Všade je plno ľudí, ktorý sa rozprávajú a smejú sa. Všetci sa poznajú a majú sa radi. Podobajú sa anjelom. Nikto z nich nepociťuje smäd ani hlad. Nie je im ani zima ani teplo. Nemajú žiadne starosti a nepotrebujú ani spať.Nič ich nebolí, netrpia žiadnymi chorobami a ich plecia už nenosia žiaden kríž. A čo je najhlavnejšie už nikdy viac sa nemusia báť hriechu. Toho, že by poklesli vo svojej viere, že by upadli do pokušenia alebo že by nedodržali niektorý z 10 božích prikázaní.Sú už raz a navždy oslobodení od všetkých týchto vecí. Pretože už vyhrali spolu s Kristou na čele. Už vyniesli svoj každodenný kríž na Golgotu a tam zomreli, aby sa opäť narodili do tohto nového sveta - do nebeského kráľovsta. Nech je nebo akékoľvek, určite je nádherné, pretože tam prebýva Boh vo Svätej Trojici. Je to náš domov, lebo On je naším Otcom a On nás ako svoje deti čaká s otvorenou náručou. Dvere do nášho domova si môžme zatvoriť jedine my sami a to hriechom. No nerobme to, lebo On nás veľmi miluje a chce byť s nami v nebeskom kráľovstve naveky vekov.