Ako sa vlastne spozná, že ten ktorý človek je naozaj dobrý? Myslím, že tým, že najprv sa na Vás pekne a milo usmeje. Potom Vás pozve ďalej, predloží Vám chutný obed či večeru a vypočuje vás. Ukaže Vám svoj dom, a ponúkne nocľah, ak ste prišli z ďaleka, prípadne odvezie na najbližšiu stanicu a zistí váš ďalší spoj.
A to všetko nezištne. Odprevadí Vás a to určite nie naprázdno, ale ešte predtým Vám na cestu niečo zabalí. A samozrejme vždy a pri každej situácii Vás nezabudne obdariť svojím úsmevom.
Dobrý človek isto robí aj iné nezištne veci, ktoré by sa isto iste nezmestili ani do tohto článku, lebo on sa o nich nechváli, ale všetko robí v tichosti svojho srdca.
Pomôže vždy a ochotne, nielen pohárom vody, ale aj susedovi odnesením opravenej chladničky do výťahu. Možno sú to úplne maličkosti tohto sveta. No práve také sa dejú každý deň nášho života a potom po našej fyzickej smrti sa tieto maličkosti poskladajú do jedného celku a vytvoria našu spásu v nebeskom kráľovstve.
Nerozumiem len jednému. Prečo ja tak nedokážem vždy pohotovo pomáhať vždy a za každých okolností. Prečo nedokážem byť aj ja takým dobrým človekom nielen s dobrým srdcom, ale aj peknou dušou.
Jedno viem však určite, nechcem to nechať len tak, ale chcem to zmeniť, chcem sa zmeniť a byť dobrou, a tu zmenu so mnou urobí jedine Boh, tak ťa prosím Bože pomôž mne i ostatným ľuďom, aby sme dokázali byť dobrými ľuďmi a plnili vždy a vo všetkom tvoju vôľu v našich životoch.
