V roku 1949, kedy dielo vzniklo, sa nejednalo o žiadny hororový príbeh ani o drámu toho, čo by sa v budúcnosti mohlo stať, ale o realitu, ktorá prichádzala. Ako každá fikcia, aj román 1984 zaraďujúci sa do kategórie negatívnej utópie, má vymyslené postavy, vzťahy medzi nimi a prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Realitu povojnových rokov a totalitných režimov však evokuje natoľko verne, že sa vám zdá, akoby ste čítali dielo inšpirované skutočnými udalosťami. Do akej miery Orwell čerpal z reality a do akej miery len na základe skúseností a pozorovania okolitého diania predpovedal nasledujúci vývoj, zostáva otázkou.
Naša súčasná doba a kontext, v ktorom sa nachádzame, už pokročila natoľko, že sa vymyká z predstavy ktoréhokoľvek človeka z polovice 20. storočia. Mnohé z Orwellových varovaní však ostávajú viac než aktuálne. Demokratická spoločnosť vo väčšine sveta nemusí znamenať, že neexistuje žiadny Veľký brat, ktorý by nás sledoval. Práve strata súkromia, cielená reklama, sofistikovaná kontrola a potenciálna (alebo už práve dejúca sa) manipulácia prostredníctvom technológií, globálnej siete a umelej inteligencie, sú problémy, ktoré nikdy neboli aktuálnejšie, než dnes.
Problémy, na ktoré Orwell upozorňoval, sa transformovali do novej podoby a menia sa každým dňom. Ako správne podotkol Erich Fromm v doslove za Orwellovým románom – najväčšou chybou bude, ak čitateľ pochopí 1984 len ako ďalší opis Stalinovho barbarského režimu. Namiesto toho si musíme uvedomiť, že sa týka nás.
Všetky ostatné časti knižného seriálu na pokračovanie nájdete tu: https://kery.blog.sme.sk/t/314218/knizny-serial-na-pokracovanie
Aké sú vaše dojmy z čítania románu? Aké otázky vo vás vzbudil? Čítali ste iné Orwellovo dielo, napr. Zvieraciu farmu? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
