Frank Gratkowski – nemecký skladateľ, improvizátor a hráč na dychové nástroje. Mali sme s ním workshop na JAMU v Brne. Viedol ansámbel, pár dní sme intenzívne pracovali a vyvrcholilo to koncertom, ktorý ponúkol zmes voľnej improvizácie a Gratkowského otvorených kompozícií.
Jedným z hlavných princípov v jeho pohľade na improvizáciu a hranie s ľuďmi: Musíš byť extrémne sústredený, stopercentne a rýchlo reagovať na každú zmenu (buď ju nasledovať alebo vedome ignorovať, no vždy mať maximálny prehľad o tom, čo sa deje).
Seijiro Murayama – japonský improvizátor a hráč na bicie nástroje a perkusie, vokalista. Mal som možnosť byť v štúdiu pri nahrávaní jeho improvizácií v duu s francúzskym saxofonistom Jean-Luc Guionnetom. Po hodinovom kuse plnom ticha a pnutia vyšli z nahrávacej miestnosti a Seijiro hovorí, že počas hrania spal, hral „zo sna“. Tento pohľad je bližší k stavu vypnutia, či akejsi meditácie, ktorá je skôr hĺbkovou sústredenosťou, než rýchlou hrou reflexov v prípade Gratkowského prístupu.
https://urojiise.wixsite.com/seijiromurayama/home
U oboch hrá čas veľkú rolu. Ich odlišné názory veľmi dobre počuť v tom, čo z toho vzniká, teda v hudbe. U jedného sú to rýchle sledy tónov a množstvo informácií, zatiaľ čo u druhého tiahle plochy podobné dojmu z prechádzky v japonskej záhrade.
Vyzerá to tak, že naša povaha, pôvod, spôsob a rýchlosť zmýšľania a životného štýlu majú neodmysliteľný vplyv na kreatívnu činnosť. Preto je hudba univerzálnym jazykom, v ktorom každý používa svoj vlastný hlas a tým sa stáva jedinečným. Čím viac sme schopní tento jazyk dekódovať, čím viac slov, dialektov a odtieňov hlasu poznáme a vieme používať, tým plnohodnotnejší je náš zážitok a tým rôznorodejší sa stáva náš prejav.
