Dětství, krajina, ticho, smrt. To sú štyri témy charakteristické pre dielo moravského básnika Jana Skácela. Prvý krát som sa s ním stretol na južnej strane Špilberku, kde stojí jeho dvojmetrová hlava zložená zo 4500 oceľových trubiek, dívajúca sa na Brno. Trubky sú duté a tak sa na Brno básnikovými očami môžete pozrieť aj vy. Štyri slová označujúce tému Skácelovej tvorby sú vytesané na piedestáli podobizne, ktorú vytvoril sochár Jiří Sobotka.
Zbierku Chyba broskví tvorí 100 štvorverší, ktoré sú komponované so zmyslom pre detail, hravosť a zároveň dodržiavanie básnických pravidiel. Skácelove miniatúry sa vyznačujú ľahkosťou zvuku a zároveň závažnosťou tém, ktoré načrtáva. Dokonale vyjadrujú obraz momentálnej nálady či rozjímanie nad plynutím času.
Do rúk sa mi dostalo bibliofilské vydanie zbierky obohatené o perokresby maliara Jaromíra Garguláka.
6
hvězdy voní jako vloni
voněly po celé léto
jako růže jako zvony
jako hrany země této
51
čas ubývá jak lněné prostěradlo
roky a měsíce a dny
a nejvíc ubývá ho k poledni
a všechno listí včera na zem spadlo
93
celý den prší déšť má mnoho jmen
kocouři slastně přivírají víčka
psi svinuli se do klubíčka
před chvílí přiložil jsem znovu do kamen
97
hospoda u řeky a kámen
hozený z mostu tolik kol
a kolem zlaté léto piva
a hnědý podzim kokakol
100
k studánce hlaďné nechodíme pít
u té se jenom potkáváme
a nasloucháme jak zvěř utíká
a v houští suché větve láme
Inšpirovaný sochou a parkom okolo Špilberku, ešte nepoznajúc Skácelovu tvorbu, napísal som si 14.2.2018:
pri prvých zábleskoch jari
prechádzam sa po snových bulvároch
a bdiem
a neviem
či sú to sny z minulosti
alebo z vekov budúcich
pozorujem tú krásu očami sochy
slnko pleští na plechové strechy
komíny na ne vrhajú dlhé tiene svojich tiel
línie balustrád
z tej výšky javia sa
ako galérie
plné umeleckých diel
neznáma, ktorej nevidieť do tváre
osamelá duša
niekde tam jestvuje
čítajúc moje memoáre
