opantaný slabosťou kráčam
čítajúc obrazy vytesané do skál
vietor divo miesi písmená v knihe
a ja sa nechávam
štekliť slnkom
nepočuť šum a ruch
iba krik bezvýznamnosti
pod tým istým svätostánkom
ani zvony neznejú dnes
osudovo
žartovným ten zvuk
nemožno však nazvať
pokúšam sa namáhavo
jednu stranu mince vybrať
lesy, lúky, polia, háje
s každým dúškom vstrebať
z mojej trochy šťastia
oblaky sa vynárajú
z ticha vzchádzajú
a v tichu strácajú sa
hoc nebo dnes len jasnou modrou
ligoce sa
1.4.2017