Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pominuteľný je život,
pominuteľná je láska,
aj kopa dreva v ohni,
čo ustavične praská.
Zostane len popol
z obyčajných rečí,
z ohňa, ktorý zhltol
všetky tieto veci.
Popol razom zmizne.
Trochu čudne vyznie,
že odfúknutý vetrom
si blúdi šírym svetom.
Idea je s hmotou
v jeden kus zrastená.
Ich ráznym zánikom
duša ti zastená.
Duša zmizne z tejto zeme.
Nepochybne všetci vieme,
že nebudú tu naveky
jej pálčivé náreky.
...
Predsa všetko zmysel má,
všetko niečo znamená!
Rozjímajúc nad ničotou
aj ty splynieš s večnou hmotou.
24.1.2013
