Chcela by som leto vo svojom srdci, chcela by som!
Mohla by som hovoriť o veciach, ktoré sa dejú v mojom živote. O veciach, ktoré prežívam.
A vyzeralo by to, že som šťastná.
Mohla by som.
Mohla by som len tak zmiznúť....z povrchu zemského.
Nie, nemohla. Nemôžem.
Mohla by som predstierať. Nebolo by to ťažké...presvedčiť Vás, že mi je dobre.
Tak predstieram.
Niekedy.
Mohla by som so zdvihnutou rukou mávať minulosti (Con la mano levantá, al pasado le digo adiós).
Skúšala som. Možno nie dostatočne.
Mohla by som...ešte...viac...dlhšie
Mohla by som byť silná.
Taká silná, aká som bola vo svojich predstavách. Aká som v tých vašich.
Mohla by som povedať, že to dážď mi zmáča tvár.
Nemôžem. Niet ani obláčika.
Mohla by som zabudnúť.
Mohla by som chcieť zabudnúť.
….
Hej, už nie sme deti, všimla som si.
Všímam si to každý deň, keď mi staršie pani vo výťahu vykajú.
…
Žmurkol si dvakrát a ja som tu ostala stáť/sedieť/ležať ako tá najsmutnejšia rekvizita.
(Blink your eyes. One for eyes. Two for not.)
Žmurkaj si koľko chceš.
Môžem sa tváriť, že na tom nezáleží.
