Už som asi veľká a tak nejak mi to doplo, keď som v auguste večer stála s Diankou na balkóne v L’Escale v Katalánsku a chystali sme sa do mesta na pivo. Boli sme nešťastné, lebo sme nemali peniaze a boli sme zmätené, lebo sme nevedeli ako to nakoniec s tým naším slávnym cestovaním dopadne. Cítili sme sa opustené, dve dievčatá samé vo veľkom svete :).No a potom sme si povedali, že si to budeme užívať, lebo raz večer na jeseň alebo trebárs aj v zime budem sedieť pri počítači a dávať na papier (resp. do wordu) spomienky na to najlepšie leto v mojom živote.
Neočakávane skoro sme sa odobrali z Madridu lebo nuž no, vyhodili ma z práce. Šéf nepotreboval takých ľudí ako som ja, čo v preklade znamenalo, že pre neho môžu pracovať len takí, čo držia hubu a krok...a ja si poviem svoje a využívať sa nenechám.
Sme teda odišli. 1. augusta sa začala naša cesta s obrovkými ruksakmi a s kopou plánov a snov. Naša tour de España začala už v spomínanej L’Escale, kde sme veľmi skoro prišli na to, že na cestovanie treba vééľa peňazí. Peňazí, ktoré sme my nemali. Nevadí, spali sme u kadejakých trošku známych. Aj na plážach sme spali. Aj v oleandrovom hájiku. Bolo to nezodpovedné a nebezpečné. Aj sme stopovali, okrem iného aj na diaľnici. Bolo to nezodpovedné a nebezpečné...a bolo to krásne a tie spomienky a pocity mi nik nevezme. Domov som prišla ako najväčší chudáčik chudobný a veľmi šťastná.
Tak sme mali aj dovolenku. Kúpali sme sa v mori, videli ten najkrajší mesiac a surfistov. Precestovali sme kus Španielska, obdivne hľadeli na krásnu skalu v Calpe a aj Valencia sa nám nakoniec páčila. Spali sme s hlavou na mape na umelom trávniku v Zaragoze pri rieke. Stretli sme skvelých ľudí. Kopec dobrých ľudí sme stretli. Vypili sme hektolitre piva, aj sme si poplakali. Keď sme sa v noci báli a keď sme boli ráno unavené opakovali sme si, že si to musíme užívať. Ale užívali sme si, aj keď sme boli občas na pokraji síl a plakali sme za maminkou a za postieľkou. Aj sme sa trošku opaľovali, ale väčšinou sme nechápali ľudí, ktorí sa celé dni len slnili. Nám bolo strášne teplo. Raz sme dokonca strávili asi hodinu zakryté plachtou, lebo široko ďaleko nebolo ani kúska tieňa. Bolo to smiešne. Aj sme nachodili neviem koľko, proste veľa kilometrov s ruksačiskom na chrbte, potili sa a nadávali na slnko a horúčavy. Aj sme pili redbully, kávy a kokakoly. Všetko naraz...Bolo nám dobre a bola to fest, že dobrá "dovolenka". Veľakrát sme za tmy len tak sedeli a vraveli si "vááu, tak toto je tá sloboda".
Vrátila som sa na Slovensku, začala opäť škola. Zodpovednosť, povinnosti a také tie nepríjemné veci. Ale tú slobodu, schopnosť prežívať okamihy a netrápiť sa zbytočnými vecami, som si myslím udržala. Aspoň sa teda snažím. Viem, prešiel ešte len mesiac...možno dva, ale Španielsko ma zmenilo, mení. A bude znova. Juchú!
