Rieka. Slnko. A život.

Stála som pri tej rieke, bolo krásne a ja som bola kvetom čerpajúcim energiu zo slnka. Bolo mi príjemne a rozmýšľala som nad vecami, nad ktorými budem rozmýšľať aj keď slnko zájde a bude búrka. Za oknom, aj vo mne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ja, plynúca rieka. Hľadím do slnka a chcem sa stať tým slnkom. Chcem ho so zatvorenými očami nasledovať až tam, kde niet oblakov a zachmúrených tvárí... Prameň vlasov mi padá do tváre. Vietor fúka a ja sa usmievam, lebo ten prameň je krásne hnedý. Prežiarený tebou, slnko!

Tie veci už prestávajú byť jednoduché, a ja som aj vedela, že to jednoduché nebude. Na tom však teraz vôbec nezáleží. Teraz záleží len na tej plynúcej rieke, slnku vo mne a nado mnou...Je tak zbytočné sa v tomto okamihu nad čímkoľvek zamýšľať. Či raz budem vedieť byť šťastná? Nepodmienečne šťastná? Nikdy na tom nezáležalo viac a zároveň menej ako v tejto chvíli. Teraz, keď som šťastná...len tak. Nemám dôvod, ale mám ich milión. Hviezdy nad hlavou, zástupy ľudí za mnou. Ľudí, ktorí hovoria: „Som na teba pyšný! Som na teba hrdá!“. To je dôvod... Túžim vidieť padať jednu z tých hviezd. Mohla by som si niečo priať. Viem, akú túžbu by som do noci zašepkala. Tak si prajem len tak, bez hviezdy a najkrajšie na tom je, že viem, že sa mi to splní. Že si to splním ja.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to len okamih. Chvíľkový pocit radosti z jasnej oblohy, z bocianích hniezd na vrcholkoch stromov, z nekonečnej pustej krajiny. Ten okamih sa ale možno raz predĺži a ostane tu naveky vo mne. A potom sa budem usmievať na lúčne kvety a oni budú na mňa sprisahanecky žmurkať. Nebudem mať potrebu odtrhnúť ich. Nebudem ich mať potrebu vlastniť, aby som vedela, že sú tu pre mňa. Vtedy už nebudem naivkou, keď budem bosá tancovať ďaleko od všetkého a všetkých a zároveň tak blízko vás.

Vlnky sa vlnia, rieka stále plynie a ja sa chcem stať vami. Cítiť všetky pocity, ktoré sú na tomto svete. Precítiť úplne všetko, a potom plakať. Chcem sa stať vami všetkými, ale hlavne sama sebou. Chcem odhodiť masky, pózy, kostýmy a objaviť samú seba. Dozvedieť sa kto som. Chcem vyjsť zo svojho malého Príbehu, poobzerať sa okolo seba a nájsť cestu vedúcu do Príbehu Veľkého. Nie vždy sú pri ceste smerovky, a tak len verím, že som sa vybrala správnym smerom... Možno je ten Veľký Príbeh Boh a možno sa to volá inak. Akokoľvek to však nazveme, je to dôležitejšie ako všetko ostatné. :)

Silvia Kéryová

Silvia Kéryová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

raz mi bolo povedané, že som "observador a so ador" čiže snílek a pozorovateľ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu