Vôňa mandariniek, mrazivá vôňa zimy... Ukryť sa pred ňou do malej kaviarničky a dlane zahrievať horúcou čokoládou. Za oknom tma a miestnosť osvetľujú len malé blikajúce sviečky na stoloch. Vrátiť sa šťastne domov, uvariť si čajík a skryť sa pod deku s knihou v ruke. Je treba ešte napísať list Ježiškovi! Kúpiť kapra nie. Odkedy už neverím, že ho otec samaritánsky v noci pred Štedrým dňom hádzal do Hrona, mávame mrazenú rybu z obchodu. Chúďa rybka...ale to už je iná debata, taká tá na vegetariánsku tému. A tie ja nemám rada.
Polnočná omša...krásna a pokojná atmosféra, taká akú možno nájsť len v kostole. Chvíľu všetci cítime pocit spolupatričnosti a máme chuť byť tak skutočne šťastnými a dobrými ľuďmi. Nechcem na to zabúdať počas roka...
Keď sa pošťastí, tak aj kopa snehu a snehuliaci... Tí z troch veľkých bielych gúľ s mrkvou namiesto nosa a aj tí druhí, detičky nababušené v bundách, čiapkach, šáloch vyzerajúce ako snehuliačikovia. Šťastné a pištiace deti. Šťastní a pištiaci dospelí, ktorých nachvíľu duch zimy presvedčí, že guľovačka je tá najúžasnejšia zábava a že problémy v tom čarovnom krátkom okamihu neexistujú.
Pozorovať snehové vločky spoza okna... Alebo vyjsť na ulicu a chytať ich do úst. Ešte stále to robím... Spustiť sa na sánkach z kopca a letieť do neznáma. Hodiť niekoho do snehu, nechať sa hodiť do snehu a robiť anjelikov. Brodiť sa v tom čerstvo napadnutom a smiať sa na plné ústa. Teším sa na zimu...len nech nie je dlhá :)
