Hoc verše tejto básne niesú atramentom napísané,
lesknú sa čerstvými slzami, čo z duše do nich roním.
Viem, že pri mne často prežívaš trápenie nesmierne,
ja však tie zlé slová ani skutky nikdy tak nemyslím.
Si prvá, kto stojí pri mne v agónii samoty a smútku.
Prvá, kto prežíva moje početné úspechy a pády.
Zdvihneš ma keď ležím nahý v tme skrútený v klbku
a dodáš k tomu, aby som ďalej šiel, zrnko odvahy.
Už z tónu môjho hlasu v sluchátku poznáš,
že deň bol ďalšou odyseou a ja nemám síl plávať ďalej.
Strach máš, no Ty silná si, a nikdy ho nepriznáš.
Keď padám do priepasti, dolu chytáš ma ako z pier závej.
Neviem ako sám seba presvedčiť, že tu nie si naveky.
Za každú sekundu, čo mi venuješ som Ti zaviazaný.
Prosím, vydrž so mnou tú bolesť, zlosť i náreky.
Zo srdca Ti ďakujem - dolu Tvoj syn podpísaný.
