O Baalbak a hlavne jeho chrámy sa starajú nielen súčasní Libanonci, ale staral sa o ne aj Wilhelm II. Tento vraj impulzívny cisár, ktorý kvôli nediplomatickým vyjadreniam spôsobil viacero diplomatických roztržiek, sa rozhodol, že Baalbak zveladí a že prinesie svetu poznanie cez vykopávky. A tak sa v roku 1898 dohodol s osmanským sultánom Abdülhamidom II. a jeho tím začal pracovať. Spoluprácu dvoch veľmocí okrem niektorých zrekonštruovaných častí chrámov, ktoré boli zasiahnuté zemetrasením z roku 1759 zaklincovali aj pamätné tabule cisárovej orlice a sultánov kaligrafický znak na severnej stene Bakchovho chrámu. Obe tabule nechal vyhotoviť sultán Abdülhamid II. aj s vyrytým dátumom návštevy nemeckého cisárskeho páru v Baalbaku, a to 15. novembra 1898. Lenže cisár došiel do Baalbaku už 10. novembra. Nevadí, podstatné bolo, že si rozumeli.
Lenže spolupráca Nemecka a Turecka bola na pozadí politických udalostí predchádzajúcich 1. svetovej vojne tŕňom v oku britskému generálovi Allenbymu. Ten o 20 rokov po návšteve Wilhelma II. v Baalbaku chcel nechať obe tabule zničiť. Na naliehanie svojho libanonského sprievodcu Michela Alúfa (Michel, vďaka Ti za to!) sa uspokojil s tým, že bude stačiť, keď z nich vymaže mená cisára a cisárovnej Augusty Viktórie. Tak sa aj stalo, tabule boli zvesené a podeli sa ktoviekam.
V roku 1972 si nemecký archeológ Hans-Christian Lankes v hoteli Palmyra obzeral záznamy a obrázky z odkrytia plakiet a pýtal sa, kde sú. Hoteliér sa mu zahľadel do očí a zaviedol ho do tmavej miestnosti, kde stáli dve mramorové dosky prikryté plachtou. A objav bol na svete! Archeológ sa dohodol s hoteliérom, ktorý bol mimochodom synom spomínaného sprievodcu Michela, že ich nechá s jeho pomocou zrekonštruovať. Na rekonštrukcii začali pracovať, ale vypuknutie občianskej vojny v Libanone vypudilo archeológa z krajiny. Až v roku 1980 dostal fotografie, že tabule v Bakchovom chráme konečne visia.
Hotel Palmyra s tabuľami aj bez nich si stále žije svojím životom. Je jedným z troch najstarších hotelov v oblasti. Postavený bol v roku 1874. Ďalší je v Damašku, teda v Šáme menom Umajja (po Umajjovskej dynastii, ktorá vládla kalifátu z Damašku v rokoch 661-750) a ten druhý snáď ešte stojí v Aleppe, volá sa Barón. Aj keď celé mesto Baalbak v čase mojej návštevy nevykazovalo žiadne extrémne prejavy šíizmu okrem pár billboardov ajátolláha Chomejního a iných učencov tohto prúdu, predsa len už vchod do hotela Palmyra unášal do sveta otvorenosti a svetla.
Tu som chcela bývať. Pri vchode ma vítala socha z chrámu a farebné mozaikové dlaždice z roku Pána. Vošla som do nádherného hotela s jasným koloniálnym štýlom. Síce spustnutý a ošarpaný, no stále s charizmou. Starý pán ma vítal úklonom. Stará škola sa nezaprie. Ďalší starý pán v okuliaroch bral kufor a ako srna ho vyniesol do izby č. 19 s nádhernými háčkovanými prehodzmi na posteliach. Kúpeľna, skriňa, komoda, všetko bolo pôvodné. Úžasné! Na izbe č. 30 spal Charles de Gaulle. Inde zasa spisovateľ Jean Cocteau či filmové divy egyptského plátna, v časoch, keď ešte ostentatívne fajčili.
Pán Ahmad, ktorý bdel nad každým krokom svojich zákazníkov má 75 rokov. V hoteli robí čašníka od svojich štrnástich. Je hrdý, že tam robí, že môže ponúknuť svoje služby. Pripravil skvelé raňajky, ktoré možno zažiť iba pod úpätím Antilibanonu. Labne, olivy, olivový olej a famózny čerešňový džem, ktorý urobil on sám. Ponúkal ich mnohým známym osobnostiam, ponúkal ich aj mne. Všetko je zaznačené vo veľkej spomienkovej knihe. Jedna z nich je v hoteli Palmyra v Baalbaku.
Aj keď generál Allenby nechal vymazať mená nemeckého cisára a jemu podobní to robia stále (kam sme sa to posunuli od faraónskych čias?, keď to bolo bežné), ľudia a ich spomienky sa vymazať nedajú. Tvoria súčasť ducha miesta – genia loci.
Článok venujem mojej babičke Emilke, ktorá by mala dnes meniny, 24.11.2012.
Najbližšie aktivity:
RTVS: PO ARABSKY, rozhlasové vysielanie Čítania pri lampe, repríza, Rádio Regina
1. časť Omán 26.11.2012 o 23,30 hod.
2. časť Jemen 27.11.2012 o 23,30 hod.
3. časť Maroko 28.11.2012 o 23,30 hod.
4. časť Sudán 29.11.2012 o 23,30 hod.
3.12. o 10,00 beseda Arabi na mape sveta, Gymnázium v Sečovciach
3.12. o 16,30 beseda Arabi a ich svet, Zemplínska knižnica v Trebišove
4.12. o 10,00 beseda Arabi na mape sveta, Hornozemplínska knižnica vo Vranove n/T
4.12. o 16,30 beseda Prečo knihy o Araboch?, Hornozemplínska knižnica vo Vranove n/T
Po 2. rozšírenom vydaní knihy Arabský svet – iná planéta? od 7.11. najnovšie od 22.11. je na svete moja prvá e-kniha v angličtine Príbehy zo Sumhuramu (Tales from Sumhuram) dostupná na Amazone. Okrem toho Život po arabsky.
