Koľkokrát som už obletel prstom Zem? Navštívil miesta, kam sa nikto neodváži, bol v tej najväčšej divočine?
Žiadne miesto mi nie je cudzie. Pri cestovaní cítim bázeň, moja duša piští od radosti. Koľkokrát som prstom preplával Aralské jazero?! Pche, a že nič v ňom neprežije. Omyl páni! Nikto nezdolal Pik Kommunizma toľkokrát ako ja. Prepáčte pán Messner, som skrátka lepší. Skáčem si po streche sveta akoby nič. Jeden skok a už som na druhej strane oceánu.
Ževraj bahno lieči...brodil sa už niekto z vás po kolená v červenom amazonskom bahne?! Ale čo, môžem byť rád - budem zdravý ako rybička (keď už sme pri tých rybách - pozor na pirane). Jasné, že ma vôbec nelákajú turistické centrá, miesta na plážach. Tam môžem chytiť akurát tak úpal. Nechám sa radšej poštípať neznámym tropickým hmyzom a plný očakávania budem hádať, čo sa z toho vykľuje. Zatiaľ si zatancujem tanec domorodcov v Nauru - najmenšej republike na svete. Som príjemne unavený. Žeby ten hmyz bol predsa len jedovatý? Nemám čas nad tým rozmýšľať, môj prst sa ponáhľa ďalej. Piesok mi fúka do očí. Čo to je tam v diaľke? Žeby pyramídy? No tie egyptské kráľovné na stenách pyramíd moju pozornosť nedokážu upútať. Prepáč Nefertiti, nie si môj ročník. Ja radšej krásne Egypťanky z mesta. Z krásneho sna s exotickými slečnami ma vytrhne až hrkotanie koľajníc transsibírskej magistrály. Od žiaľu za mojim egyptským snom obraciam do seba pohárik pravej ruskej vod(k)y...fúú, tuhá je. Nazdaróóvje! Štrngám si so susedom v kupé a druhý pohárik padne za obeť. Pri takomto tempe zachvíľu spoznám aj ruské toalety :-). No, môj prst sa už dostatočne vybláznil. Zdá sa, že je spokojný. Zatváram atlas. Som predsa mladý študent, tak cestujem....prstom na mape.
