Dnes sa mi stala cestou domov táto príhoda:
V stánku som si kupoval niečo na jedenie, lebo ten koncert v mojom bruchu po dlhom dni v škole sa už nedal vydržať. Pani pradavačka mi vydala peniaze a ja som sa pobral smerom na zastávku. A tu vidím, ako sa ku mne s úsmevom blíži jeden z tých typických "peňazopýtačov" (asi najvhodnejší názov, ktorý som našiel, aby som neurazil druhú stranu). Vyzeral celkom slušne a tak sme sa dali do reči. Po chvílke prešiel k veci: "Počuj, nemáš náhodou 10 korún, potrebujem na vínko..." Drobné som pri sebe nemal a papierové som mu dávať nechcel. Ale on sa nedal odradiť. Začal mi ukazovať, aký je čistotný (mal pri sebe také hygienické vrecúško, v ňom žiletky, dokonca som tuším zazrel aj deodorant) a ja som mu veril - naozaj nesmrdel, dokonca voňal - čo ma úprimne tešilo. Túto konverzáciu rušil iba občasný štrngot fliaš v jeho igelitke.
Po chvíľke domŕzania mi však začal liezť na nervy. Snažil som sa mu vysvetliť, že odomňa dnes peniaze nedostane a skúšal som ho odporučiť na niekoho iného. Ale on pokračoval: "Keby som nepovedal na víno, tak by si mi dal, že? Som to ja ale k***t." A rozprával ďalej....blá, blá, blá..už som ho ani poriadne nepočúval. Poprial som mu pekný deň, lebo môj autobus práve prišiel na zastávku. Už som sa chystal nastúpiť, keď na mňa zozadu doľahli slová: "Takáto k**va si ty?!" Ja som sa tváril, že som to prepočul a nastúpil som.
Až v autobuse som sa zamyslel: Naozaj som taká k**va preto, že som mu nedal tých 10 Sk? Dal by som mu ich vôbec, keby som ich mal? Po tých slovách, čo mi adresoval určite nie.
