V tomto období vyzerá Bratislava ako "ľadová kráľovná". Všimli si to určite najmä tí, ktorí v posledných dňoch pristáli na zadku na nejednom zamrznutom chodníku. Semafóry zdobia cencúle rôznych tvarov a veľkostí, na cestách je nelákavá čľapkanica čakajúca na nič netušiacich chodcov, zima až za nechty zachádza, dokonca i ihličie je skryté pod vrstvou ľadu.
S kamarátkou sa vraciam z jedného "vzdelávacieho" kurzu a už sa strááášne teším domov. Odprevádzam ju na autobusovú zastávku a potom sa vyberám svojou cestou. Jazda autobusom ako obvykle, ale skôr, než stihnem rozmrznúť, musím vystupovať. Po chodníku pripomínajúcom ľadovú plochu na zimnom štadióne prechádzam na električkovú zastávku. Po 10 min ohrievania si rúk vo vreckách však začínam byť netrpezlivý. A nielen ja. Jeden pán na zastávke častuje MHDčku rôznymi vulgarizmami. Po 15 min sa dovalí električka. Služobná jazda. Nervózny pán sa postaví tak, aby ho vodič videl a kričí: K***T!! Ďalšie dve električky prichádzajú slimačím tempom hneď za sebou na zastávku. Nastúpim, aby som sa zviezol tri zastávky. Môžem si vybrať. Buď pôjdem peši do kopca, alebo sa zveziem busom. Stav chodníkov a nepriaznivé poveternostné podmienky ma nútia vybrať si druhú alternatívu.
Zastávka autobusu je priamo na svetelnej križovatke. Pánom vodičom, ktorí sa stojac na červenú na nás z vykúrených aút usmievajú, zamrznutý usmev opätujem. Jedna slečna si kvôli nám stiahla aj okienko, aby na nás lepšie videla. Snažím sa telepaticky privolať ten sprostý autobus, ale veľmi mi to nejde. Ááá, konečne! Ľudia na zastávke sa podozrivo rýchlo nakumulovali na nástupište. Autobusár otvára dvere - úspešne sa však otovrilo len jedno krídlo. Niektorí sa snažia vytrhnúť aj to druhé, iní si skáču po hlavách, len aby boli už v teple. Misia úspešná - všetci sme sa zmestili. Autobus sa pomaly rozbieha. Bum! Bol počuť výbuch z motoru. Autobus sa zahegal a akoby nič pokračoval ďalej. Tieto výbuchy sa čím ďalej tým častejšie opakovali. Skupinka anglicky hovoriacich študákov sa rehotala. "Turbo, turbo!!" kričal jeden z nich. V podstate na tom nebolo nič vtipné, lebo to bol autobus na CNG (stlačený zem. plyn) a to bum, bum v motore sa mi veľmi nepáčilo. No tí študáci nakazili smiechom celú zadnú časť autobusu a o chvíľu sme sa na tom už všetci smiali. "Stofolenim", povedal ako na rozlúčku jeden z nich. Takto namačkaní, ale v dobrej nálade sme sa dostali (dúfam) všetci šťastne domov (=happyend).
