Najtragickejším vianočným darčekom bola Kniha zelených rozprávok od Feldeka. Dostal som ju v čase, keď som nečítal. Plakal som, kniha bol hnusný dar, malo tam byť lego a Ježiško musel zlyhať logisticky. Predstavoval som si moje lego, ktoré drží zmätený indický chlapec, ktorý si prial mať Zelenú knihu rozprávok... Knihu som ani neotvoril. Čítali si ju dospelí, ktorí sa pri nej smiali, čo ma znepokojilo. S knihou môže byť aj zábava? Začal som pomaličky čítať kdesi v strede a hľadať zábavu. Prečítal som celú rozprávku a nič. Ďalšiu a zas nič. Začal som čítať od začiatku a nič. Prečítal som svoju prvú knihu v živote a bol som tým najsmutnejším chlapcom z celej knihy. Mal som chuť kričať, že cisár je nahý, nie je tam nič vtipné. Zelenú knihu som už druhýkrát nikdy nečítal. Modrú knihu zas zbožňujem. Asi viete, aké z toho vyplýva ponaučenie. Knihu musíme otvoriť v tom správnom čase. Nie, správna odpoveď je – kúpiť Ježiškovi napríklad knihu Logistika v praxi.
Najprv napíšem o knihe, ktorú som čítal, no doma ju nemám. Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko od Jonathana Safrana Foera je kniha, na ktorú keď sa pozriete, vezmete si ju domov. Je to presne to isté, ako keď sa v útulku pozriete na mačku a viete, že patríte k sebe. Uvidíte sa v kresle a mačka vám pradie na kolenách. Vizuálne to bola láska na prvý pohľad. Keď som knihu otvoril, vrátil som sa do detského sveta. Nenastáva situácia, že sedím sám v kresle, mačka zúfalo mňauká vedľa plnej misky jedla a škrabe na dvere chladničky.
Pamätáte sa na obrázky, ktoré sme si kreslili na okraje listov v zošite? Ak ste listy šikovne spustili, vytvorili ilúziu jednoduchého pohybu. Aj to je v knihe. Obraz sa stáva rovnocenným s textom, to sa podarí máloktorým knihám. Je to grafická lahôdka. Dá sa zrýchľovať príbeh vizuálne? Dá. Písmená sa k sebe približujú, až sa prekrývajú. Vtedy už nečítame, no vieme, čo je tam napísané. Odrazu však vidíme, že knihu ktosi poopravoval červeným perom. Ako to mohol niekto takejto knihe urobiť? Hnus. A nie je to len na jednej strane! Chvíľu nám trvá, kým nám dôjde, že je to súčasť príbehu. Ten som vám ešte nespomenul. Hlavnou postavou je chlapec, ktorý vás očarí svojou inteligenciou. Hľadá svojho otca, hoci vie, že sa mu to nepodarí, zomrel 11. septembra a on bol posledný, s kým hovoril. Nepovedal o telefonáte nikomu, nechcel trápiť mamu. Zbiera čriepky z otca a nachádza ďalších členov rodiny, spoznáva svet dospelých, vznikajú prepojenia, svet sa nerozuzľuje, ale zauzľuje. Hrá Hamleta v školskom divadle a zažíva s vlastnou mamou jeho skutočnú verziu. Bytie malého chlapca sa mení na Yorickovu lebku, ktorej autor nedopísal text. (Ak nerozumiete, musíte si už prečítať vysvetlenie v knihe.)
Ježiško, dúfam, že stále pozorne čítaš. Viem, máš toho veľa, deti sú poslušné, takže idem priamo na vec. Prajem si aj knihy slovenských autorov. Stanislav Rakús napísal Fázu uvoľnenia a to je literárny sviatok. Určite by sa mi v mojej knižnici páčila aj kniha od Pavla Rankova – Na druhej strane. Hodnú chvíľu som ju obracal, kým som našiel začiatok. Vraj je jeho poslednou.
Kale topánky od Viťa Staviarskeho si od Viťa na trhu nekúpite (len svietiace rožky a úprimnosť), no v kníhkupectve Víťa-za Anasoftlitery musia mať.
Humor je vážna vec od Antona Heretika už mám doma, vážne aj s podpisom. O psychológii a psychopatológii komiky toho potrebujem vedieť čo najviac (autodiagnostika).
Aby som nezabudol na virtuálny svet. Hltači Cynickej obludy majú Ondřejíčka na tanieri s jeho Tekvicovým prívarkom. Trochu mám obavu, aby to nechutilo ako v školskej jedálni. Odporúčam zakúpiť si ju v balení s knihou Humor je vážna vec.
Sama Marca mám ako blogera rád. Nevydržal som sa na neho dívať Pod lampou, keď tam rozprával aj o mne, teda o tridsiatnikoch (ani ja by som nevedel takto hovoriť o iných), mám obavu, či zvládol veľkú knihu a nedopadlo to podobne ako v televízii. Správy z druhej ruky sú pochmúrne. Názov This Is Hardcore moje obavy znásobuje.
A keď už sme pri Lampe, rozhovory Štefana Hríba s Róbertom Bezákom ma zaujímajú, aj keď grafika tej knihy má presne opačný efekt.
Už aj Monika Beňová a Jozef Majský majú svoje knihy, ja sa ťa, Ježiško, pýtam, kedy budem mať ja svoju vlastnú. Keď tak rozmýšľam, má Štefan Harabin knihu? Tú by si pán Heretik určite rád prečítal a napísal kapitolu o súdnom humore kríženom so slovenskou absurditou.
Posielam ti knihu Logistika v praxi, dúfam, že Slovenská pošta ti ju doručí včas (mne až minulý rok doručili to stratené lego), snáď ti to pomôže a následne prižmúriš oko nad tým, že som až taký dobrý nebol.
