Predseda sa nám červená

„Niektorí ľudia len tak vyzerajú, no skazení nie sú. Niekedy sú veci aj po záručnej dobe použiteľné. Poviem vám, na našej ulici kedysi býval abstinent Vodička. Predstavte si, že zomrel a mal krásny kar. Celý život rozdával a dostával dary. Ak dostal fľašu, odložil si ju. Bolo tam toľko krásnych fliaš Karpatského Brandy Exclusive, to je vám pitie!“
„Nevravte také veci,“ vydesila sa pani Müllerová a prachovkou si omylom utrela čelo.
„Stavím sa, že predseda odborov mal v komore určite Karpatské Brandy Exclusive,“ Švejk zamľaskal a prižmúril oči. „Poviem vám, čím dlhšie fľaša koňaku stojí, tým je lepšia. A táto je poriadne odstáta.“
Pani Müllerová si rukou vystrašene zakryla oči.
„A možno ich príliš veľa vypil,“ odtušil Švejk. „Niekedy sa pije na víťazstvo. No pri prehre sa pije ešte viac a žiaľ vás ťaží na žalúdku.“
„A čo sa stane s učiteľmi?“
„S akými učiteľmi?“ prekvapil sa Švejk. „Na tých som celkom zabudol. Na nich sa zabúda tak ľahko, keď je fľaša plná. Zvláštne, že chcú piť z prázdnej.“
„Keby nám tak radšej zabili Ferdinanda,“ povzdychla si pani Müllerová.
„Asi sa stanem učiteľom,“ zamyslel sa Švejk. „Nože mi podajte topánky, pán minister školstva ma teraz potrebuje.“