Den 3. Urady 2

Sedim v malej kaviarnicke a vychutnavam si chutnu torticku. Po stretnuti s predavackou ma sice takmer presla chut, ale potom som sa predsa len premohla. Torticka za nic nemoze. Uz len to cudzinecke oddelenie a mam to zasebou. Je 16:23 a to cudinecke mam naozaj za sebou. A bez placu. Som na seba hrda. Na cudzineckom oddeleni Petrohradskej univerzity sice neprebehlo vsetko ako po masle, ale v provnani s inymi studentmi som dopadla este celkom dobre. Z kancelarie ma vyhodili len 2 krat. Takze som ten formular tri krat vypisovala a tri krat stala v rade. Nie ze by som tam porobila nejake zavazne chyby. Nic co by sa nedao okamzite na mieste prepisat. Ale musim sa priznat. Dnes rozumiem po rusky ovela horsie ako v den mojho prichodu. Asi podvedomo odmietam komunikaciu, co mi moj zivot v ziadnom pripade neulahcuje. Ale ked som pocula, ako pochodili dve studentky zo Slovinska, tak si mozem gratulovat. Po troch mesiacoch si musia predlzit vizum. Predlzit im ho ale nemozu. Ten uradnik, ktory im vizum vystavil, nevypisal cislo pozvanky, na zaklade ktorej bolo vizum vystavene. Nech vam tvrdi kto chce, co chce, pozvanku v kazdom pripade potrebujete (vid moj prvy prispevok). Takze baby teraz musia z Ruska vycestovat a zase sa vratit. Ale nie na jeden den, akoby si kazdy myslel, ved Finsko je za rohom. Nie! Na pozvanku musia cakat v zahranici a vystavenie novej pozvanky (vystavuje ich toto cudzinecke oddelenie) sa caka 6 tyzdnov a ani den menej. Vizum vam uz potom daju za mizerne 2 tyzdniky. Ale stava sa to vraj pravidelne. Aj jedna dievcina z Belgicka zazila presne to iste. Takze to boli zazitky izby cislo 212. (Ak je na dverach napisane 12, nenechajte sa iritovat, ste tu spravne.) V utorok musim ist do izby cislo 105, tak som zvedava. A kedze som bola taka chrabra, dozicila som si sushi. Bolo vyborne. Bliny ci borsc tu nedostane takmer nikde, ale sushi na kazdom kroku. Odporucam sa zatial vazeni.