Je o moci slova vychádzajúceho z „tej“ bedne, ale aj o posadnutosti výsledkami – a opäť tými číslami – aj jednej z hlavných úloh. Faye Dunaway (Diana Christensen) tam hraje žraločiu dámu, či skôr šťuku, ktorá absolútne pomaly ale isto stráca pojem o skutočnom a reálnom živote, plne ovládnutá svojou prácou, sledovanosťou, číslami, aférami, seriálmi a pod.; neschopná mať vôbec akýkoľvek fungujúci súkromný či nebodaj milostný život. To práve William Holden (Max Schumacher), ktorý okrem romániku sa ju pokúša ešte ako-tak zachrániť tak predstavuje jedného z mála tej mašinérie producentov, riaditeľov, šéfov, sponzorov atď. schopného ešte aj ľudského citu a normálneho života. To bola na začiatku snímku aj hlavná mužská postava stvárnená Petrom Finchom, avšak práve jeho zošalenie odštartuje sled udalostí, ktorými nás tento hollywoodsky skvost prevádza. Zo známych hercov je tam ešte aj Robert Duvall (ako šéf stanice Frank Hackett), ktorý spolu s už so spomínanou posadnutou Dianou (Faye D.) – rútiacou sa celým dejom filmu snáď až do záhuby – aj s blízkym tímom a úzkym vedením TV spol.; čo vyústi až do toho najviac najnehumánnejšieho činu, akí sú schopní ľudia urobiť len kvôli sledovanosti, konkurencii... Zdá sa byť tak pritiahnutý za vlasy, že až tam akosi do toho ....endu nepasuje, ale možno tvorcovia chceli pred vtedajšou dobou a jej smerovaní zdvihnúť varovný prst. A to sa písal r.1976! Ale tak dúfam, že sa to snáď aj trochu podarilo, pretože ten záver myslím, že v modernom svete stále nie je reálny (hoc sú možné aj iné varianty obdobné hroznému aktu z konca Network-u.)
Je to film, ktorého dej sa odohráva prevažne v priestoroch televízie a štúdiach, kanceláriach; neustále sa niečo prejednáva, rieši, ale to nič neuberá z jeho „ťahu na bránu“; nepretržitý stres režisérov, producentov a divák hladný po senzáciach a veľkých show. Naozaj vynikajúca je – už spomínaná – postava Maxa Schumachera, ktorý ako jeden z mála zachraňuje presvedčenia, že predsa aj ľudia z tohto biznisu sú hádam tiež len z mäsa a kostí a schopní aj citu a scény v ktorých sa objavuje sú tými príjemným vybočeniami a osviežením mechanizmu zvaného tv biznis. Scenár je napísaný vynikajúco, tvorený určite bez úcty a rešpektu, popretkávaný famoznými skladačkami slov rôznych významov dávajúcich dokopy klbko odkryvajúce skutočnú tvár toho čo nevidíme v pozadí televíznej obrazovky.
Dneska sa veľká časť boja s číslami presunula na internet. Vyznať sa v tej spleti množstva informácii, báječných liečiteľov, doktorov vy-google-ných, zaručených a „necenzurovaných“ správ, neustálych bleskových správ, navádzajúcich a „shock“-titulkov – ktorých úlohov je primäť ľudí na neustále klikanie v čo najväčšom počte. Nekonečných náznakov provokácii k čo najväčšiumu zdieľaniu a diskutovaniu v príspevkoch na sociálnych sieťach, čím väčších konfliktov ľudí – tím lepšie, pretože iba to sa nám na FB objavuje. Už aj Facebook dlhú dobu nie je skutočná sociálna sieť – ale biznis sieť! :-P Čo už, taká je dnes doba – čas internetu, a každý z nás potrebuje zarábať peniaze, a vždy bude na novinároch, pisateľoch, tvorcoch, prispievateľoch atď., aby rozoznali hranicu, kde pri pokuse zarobiť sa už úplne vytratí posolstvo skutočne a so záujmom informovať a kedy to bude už len a len jedine výhradne biznis! A je len na nás, aby sme sa v tej džungli informácii vedeli zorientovať a vybrať si. A keď už máme niekedy toho všetkého dosť, možno nezaškodí vystrčiť hlavu z okna a zakričať ako pomätený Peter Finch z Network-u „ja už mám všetkého po krk, ja už si to páčiť nenechám!“
