Skupiny ako HORKÝŽE SLÍŽE(snáď s výnimkou skladby R´n´B soul) či DESMOD produkujú už iba odvar bez nápadov a energie (aj keď ich albumy "Kýže slíz" resp."Derylov svet" zostanú navždy kultové). Pavol HABERA tiež ostane navždy veľkým umelcom a nadaným skladateľom, výraznými písmenami zapísaný v slovenskom hudobnom lexikóne - ale pokusy so skupinou TEAM sú naozaj chabé. Richard MULLER má najlepšie skladateľské roky zrejme tiež za sebou - o čom svedčia aj jeho posledné dve cd(s výnimou cca 3-4 skladieb). Jana KIRSCHNER sa vybrala smerom do Európy, ale ísť na slovenského poslucháča (ktorý má stále slabé znalosti angličtiny) je to s anglicky spievanými piesňami vždy riziko. O skupine METALINDA je sa vôbec škoda zmieňovať (hoci ich prvé 3 albumy patria do kategórie - geniálnych). Zo súťaže Slovensko hľadá Superstar vzišlo síce niekoľko talentovaných mladých ľudí, ale všetci sa toľko hľadali až sa všetci kamsi stratili (okrem Petra CMORíKA). A pieseň "Keď to nejde, tak to nejde" patrí podľa mňa medzi najväčšie "trapošiny", ktoré kolujú v slovenských rádiach. Speváčky Zuzana SMATANOVÁ a MISCHA ako keby sa báli experimentovať, či niekam posunúť. No za zmienku určite stojí posledné cd skupiny PEHA, či speváčky TINA, ktoré pôsobí ako lahodný jemný vánok posledných unudených dní na slovenskej hudobnej scéne.
A tak určite zakaždým poteší, keď človeka prebudí z letargie niečo nové, nápadité a originálne. Ešte viac poteší ak sa k tomu pridá aj zmes zaujímavých textov, svojského podania spevu či zvuk pop-rocku, aký sme tu na Slovensku ešte nemali. Samozrejme - môže niekto namietať, že KOMAJOTA až náramne pripomína kapelku KEANE. Ale ktorá hard- rocková skupina na Slovensku nepripomína Aerosmith, U2 či Queen?, ktorá punk-rocková kapela nekopíruje Sex-pistols, Green Day? a tak by sme mohli pokračovať donekonečna...
Komajota dokazuje, že sa dobrá, energická, dynamická, ale nevtieravá hudba dá produkovať aj bez elektrických gitár. Príjemné melódie z ktorých cítiť pohodu, motivácia je jednoducho nezištná vyťažiť čo najväčší predaj (čím sa zrejme tento album nezaradí medzi špicu predajnosti na Slovensku). Texty sú určite príbehmi zo života, snáď v niektorých momentoch mierne filozofické, no určite nie nudné typu "keď to nejde, tak to nejde". Jediné čo trošku môže nudiť je štvorka pomalých piesní na záver, z ktorých by som také dva kúsky - ja osobne oželel. Po singloch "Ráno v novinách", "Ukradnutý" určite zaujmú rýchlejšie pohodovky "Nič", "Budík", pomalšími ťahákmi albumu sú "Blbý deň", "Žolík" - každá zo spomínaných piesní má určite potenciál zabodovať aj v hitparádach. No či zaujmú - keďže pre slovenského konzumného poslucháča, sú zjavne zaujímavejšie osvedčené značky, aj keď produkujúce "vlastné vykrádačky", či treťotriedni speváci zo Superstar - ukáže až čas.
To či kapelka KOMAJOTA pochádza z východného slovenska (Prešov), alebo nie - je v konečnom dôsledku jedno. Páčia sa mi aj iné kapelky z rôznych kútov Slovenska. Ale ako rodeného Košičana a mierneho patriota ma ich doterajší úspech určite teší. Tak teda - veľa šťastia.
