
Začiatok filmu je úchvatný. Boris spustí paľbu sarkastických a pseudo-depresívnych úvah; - morálka, politika, náboženstvo, veda, šport, láska, rodina, svoje portfólio, zdravie – ak mám zjesť denne 9 kg zeleniny, aby som bol zdravý, tak zdravý byť nechcem! A vaše mastné kyseliny, bežiace pásy, kardiografy, mamografy, ultrazvuk panvy a tú vašu príšernú kolonoskopiu. Aj tak raz príde deň – keď natiahnete kopytá! A čo noviny: hrôza, skazenosť, tuposť, chudoba, genocída, aids, globálne otepľovanie, terorizmus, a idioti čo kážu rodinné hodnoty a voľnosť držania zbraní. A čo s tým... Čítate o masakre v Darfúre, alebo ako odpálili školský autobus, a poviete si „to je hrôza“, a potom otočíte stránku a v kľude dojete svoje vajcia od bio sliepok.
Potrebujete snáď ešte viac ? :-) Ale čo s tým narobíte – je toho na vás moc. Ja osobne som sa na prvý-krát na tomto filme bavil dosť, a keďže mám „záľubu“ sa k mnohým snímkam vracať po rokoch – myslím, že aj na 2x to bola celkom dobrá oddychovka. Síce od Woddyho Allena nič prevratné, neuróza, pseudointelekt, sarkazmus, vzťahy, nevery, prelietavosť, lásky, sex, krásne ženy a šarmantní muži... Ale o tom je náš život, sú to veci, ktoré riešime denno-denne, alebo nie ? Samozrejme, okrem politiky, náboženstva, kariéry a pod. a tak ďalej... :-D

Blondýnka Melody je rozkošná - ako to už s múzami pána majstra W.A. býva pravidlom. Aj keď po tých posledných anti-orgasmických prejavoch feministických aktivistiek #MeeToo, sa človek neubráni myšlienkam nakoľko obsadenie tých krásnych dám a dievčat v Allenovských filmoch zohráva úlohu talent a akým výrazným pričinením je to ich ženská krása a zvodnosť. A i keď sa hlavný motív filmu točí okolo Borisa a Melody; tak film je plný rôznych narážok na spoločenské predsudky a „zakrpatenosť“ – hlavne rôznych nábožensky založených ľudí – v tolerancii na nie príliš spoločensky prijateľné partnerské zväzky. Tak napr. bývalá zbožná panička, ktorá po opustení manžela – jediného životného sex.partnera, nakoniec vyt*tká polovicu intelektuálneho New Yorku aby prijala zväzok s dvoma mužmi v jednej domácnosti; či jej bývalý manžel, ktorý s úľavou objaví svoju homosexualitu.
- „čo sa to deje s vami heteráci?!“ :-)))

Po rôznych záletoch a úletoch pár zaujímavých postáv dobre stvárnených hercami (o to už desaťročia W.A. nemá núdzu) sa Boris vráti na konci aj so svojím negativizmom! - „s ľudstvom je to naozaj veľmi zlé; veď preto vymysleli na záchodoch automatické splachovanie, veď ľuďom sa nedá zveriť už ani taká jednoduchá vec akou je spláchnuť si za sebou!“
Po vyše hodine a pol plnej sarkazmu, negativizmu, prehnanej škodlivosti vlastnej maxi-inteligencie a jej nárazom na prostoduchosť, či zákutiam geniálnosti - sa skončí film nakoniec ako rozprávka. Každý nájde a bude mať niekoho, či už žena dvoch chlapov, abo muž iného chlapa, či dokonalé páriky k sebe vekovo úplne pasujúce – všetci „šťastne“ oslavujúci Happy New Year – ale čo by to bolo za sarkastického psedointelektuála tápiaceho sa vo svojej depresii zo života ako takého ak by si ani na záver neodpustil poznámku -tentoraz k oslave Silvestra, ktorou film končí – „čo už je len na tej prehnanej nútenej radosti, čo všetci slávia! že sú zase o rok bližšie k smrti ?!“
*****
P.s. - i keď sa podľa mojich slov môže zdať, že ide o nejakú skľúčujúcu drámu; avšak celý príbeh, svetonázory, myšlienky a pravdy sú podané takým "nadhľadeným" a ironickým spôsobom, že celkový dojem zábavy a príjemného oddychu nemôže narušiť ani tragikomickosť hlavnej postavy. Práve aj na nej (hoc má pravdu) - sa dá veľmi dobre - škodoradostne ;-) - pobaviť.