Možno iba tragická a násilná smrť z neho urobila legendu, ale pravdou je, že chcel skončiť s nezmyselnou vojnou vo Vietname, ktorá po jeho úmrtí zhltla ďalšie milióny a zabila mnoho mladých Američanov. Chcel prestať pretekať s Rusmi v letoch do vesmíru a začať spolupracovať. Stopol rôzne tajné štátne organizácie (spojené s mafiami) v angažovaní sa na Kube a zbrojení proti Castrovi. Taktiež sa zaslúžil o väčšie práva černochov v krajine a veľa voličov v ňom videlo šancu na zmenu - ale tomu všetkému bol koniec 22.11.1963 na Elm street v Dallase.
Jeho odkaz potom prenášali do svojej práce aj Martin Luther King (zastrelený 4.4.1968 v Memphise), a aj Johnov brat Bobby (zastrelený 6.6.1968/žeby diabolský dátum?6.6.6 - 8/ v Los Angeles). Samozrejme všetci traja zomreli rukami "osamotených šialencov" - bez dôkazov však nemožno nikoho usvedčiť ani obviniť a tak nech si o atentátoch spraví úsudok každý sám.
Barrack Obama je stelesnením ďalšej nádeje. A to nielen americkej, ale i svetovej, keďže USA stále patria medzi svetovú veľmoc, ktorá tiež ovplyvňuje politické i ekonomické dianie v mnohých iných častiach sveta. Hlavne po Bush-ovom fiasku v Iraku - v krajine, ktorá mimo svojho územia Spojené štáty americké nikdy nenapadla. Po voľbách som zostal príjemne prekvapený, keďže pred nimi som sa obával, že americká spoločnosť ešte nie je na takúto zmenu pripravená. Hoci preferencie naznačovali, že by mohol zvíťaziť - až konečný výsledok ma presvedčil, že americký ľud má plné zuby mocenskej, agresívnej a falošnej politiky.
Nás čakajú prezidentské voľby na budúci rok. Bude to po tretí raz, čo si najvyššieho predstaviteľa štátu budú slobodne a demokraticky vyberať sami občania. A bude to po tretí raz, čo bude jedným z kandidátov žena (hneď dokonca dve). Po Brigite Schmögnerovej (ešte v čase, keď nášho prezidenta volil parlament) a Magdaléne Vašáryovej v r.1999 (už v priamej voľbe) sa bude na jar 2009 o tento post uchádzať aj Iveta Radičová (Zuzana Martináková ohlásila kandidatúru až niekoľko týždňov po nej a o jej pohnútkach sa dá len teoretizovať). Vo svete už nie sú ženy-prezidentky nijakou výnimkou. Osobu nežnejšieho pohlavia majú na poste hlavy štátu v Írsku, Fínsku či Indii. Pritom pred vyše storočím nemali ženy dokonca ani právo voliť. V roku 1906 sa po Novom Zélande stalo práve Fínsko (vtedy ako autonómna oblasť cárskeho Ruska) len druhým štátom, ktorý im to umožnil. Dnes je to (až na niektoré moslimské krajiny) vo svete úplne bežné. A zdá sa mi to priam zvrátené - že tomu tak nebolo vždy. I keď dívanie sa do budúcnosti je optimistické, minulosť nás neustále prenasleduje. Pritom je vedecky dokázané, že v mnohých oblastiach sú ženy šikovnejšie a múdrejšie ako muži. Len pre úplnosť dodám: vôbec sa necítim ako feminista, ale rovnoprávnosť žien a mužov by malo byť samozrejmým u každého inteligentného človeka.
Doteraz väčšinou (až na niektoré výnimky) na svete vyhrávali prezidentské úrady bieli, silní a autoritatívni muži. A ako to doteraz bolo a je na Slovensku? No, muži to boli, ale či silní a autoritatívni to nechcem komentovať.
Iveta Radičová je múdra, umiernená, inteligentná, avšak určite nie nestranná. Vieme všetci, kto v SDKÚ a opozícii za "koho kope". Dokážem si však v prezidentskom paláci predstaviť ráznu silnú ženskú ruku, láskavú, plnú porozumenia. Nie nejakého pajáca, ktorého tam posadíte - bez názoru, bez úsudku. Tak zvolíme si nádej?
To samozrejme ukáže až súboj. Ten by sa mal podľa Pavla Pašku (predsedu parlamentu, ktorý voľby vyhlasuje) uskutočniť už vo februári a nie v apríli, ako sa pôvodne očakávalo. Nuž čo, aj koalícia má svoju taktiku.
Ešte niečo: toto nie je žiadna kampaň! Možno ma ešte zaujme aj nejaký iný kandidát, je jedno či bude čierny, biely, muž, alebo žena, ale so všetkou úctou k doterajším známym uchádzačom - o žiadnom inom zatiaľ neviem.
Tak teda, Dovidenia. Stretneme sa vo volebnej miestnosti.
