Anna sa - tak ako každé ráno - sprchovala a tušila, že s Johnnym nie je niečo v poriadku. Johnny je prezývka - dlhšie jej trvalo kým si na to zvykla, ale už len kvôli nemu. Bol taký úžasný! Obľúbený v kolektíve, príjemný, milý... Ale v ostatné dni všetky tieto jeho vlastnosti pomaly začali miznúť. Chvíľu si myslela, že sú to len nejaké "dni". Vraj aj chlapi predsa majú svoje "dni". V posteli sa tiež kamsi začal strácať. Myšlienkami blúdil niekam inam. Aj dve-tri hodinky krásneho sexu sa postupne zmenšili len na akúsi polhodinovú povinnosť. Dnes to tiež za veľa nestálo!
Človek by ani neuveril, koľko myšlienok mu prebehne v hlave počas rannej hygieny. Musí to byť zakaždým také isté? Najprv očarenie, vzrušenie, láska a potom chlad?!
´Je chyba vždy vo mne?´ -pýta sa Anna sama seba. ´Čo robím zle?´
Jej gaštanovo-hnedé vlasy práve vpíjali brezový šampón, keď si nedokázala odpovedať na svoje vnútorné hlasy. Postupne si prechádzala dlaňami celým telom a pristihla sa ako si predstavuje niekoho iného. V jej okolí sa pohybuje nemálo dobre vyzerajúcich mužov. Jej túžba sa stupňovala pri dotyku bradaviek svojich značne veľkých pŕs. Mala úžasnú postavu. ´A Johnnymu to nestačí?!´
Cítila sa previnilo pri myšlienke, že ju hľadí niekto iný. Už sa jej to pár-krát stalo, ale neprikladala tomu značný význam. Vnímala to ako prirodzenú potrebu mladej, zdravej ženy. V posteli to s Johnnym bolo zo začiatku perfektné, ale to že sa jej páčia aj iní muži videla ako normálne. Ani raz ho nepodviedla! Johnny sa taktiež rád obzrel za nejakou peknou dievčinou.
Ale dnes ráno pod prúdom horúcej vody, ktorá jej stekala po nádherne opálenom tele - ešte zo spoločnej dovolenky - si uvedomovala, že ich vzťah nikam nevedie. Aj keď na ňom tvrdo pracovala. Ich partnerstvo sa zastavilo na mŕtvom bode. Zastavilo sa - ako had na slnku.
"Budeš tam dlho? Ponáhľam sa do roboty." - vyrušil ju Johnny zo zmiešaných myšlienkových pochodov.
"Už idem." - odvetila mu nízkym tónom hlasu.
Obaľená v krémovo-béžovom froté uteráku sa zadívala do jeho očí. V pohľadoch si možno toho povedali viac než slovami. Stál tam polonahý len v trenírkach. Nepatril síce medzi svalnáčov, ale staral sa o seba. Jeho telo fakt nebolo na zahodenie. Na chvíľu pocítila ten vzrušivý hrejivý pocit. Ale iba na chvíľu. Bol to iba moment, po ktorom sa Johnnymu stratila v izbe. Ostali po nej len mokré kropaje na dlážke.
"Zoberiem ťa zo sebou?" - pýta sa Johnny
"Nie, mám ešte čas..."
Ranné vysielanie v televízii neponúkalo veľa možností na rozptýlenie. Annine myšlienky boli stále pri Johnnym. Pýtala sa sama seba, či to ešte má význam. Cez úzke medzery žalúzií si razili cestu dnu prvé ranné slnečné lúče. Anna s ich intenzitou pociťovala čoraz väčšiu túžbu urobiť v živote zásadnú zmenu. Nový deň predsa zakaždým prináša nové šance na lepší život. Keď sa Johnny obliekal, to ticho by sa dalo krájať.
"Keď budeš odchádzať, tak iba zabuchni. Pa." - v Johnnyho hlase znelo akési prázdno. Vzápätí vybehol na chodbu. Z okna ho videla ako mizne vo svojom aute. Akoby jej odchádzal navždy.
´Áno, rozídem sa s ním! Keď to nedokáže povedať on, tak to urobím ja!´
Ale už nestihla. Melódia od Fergie jej priniesla sms...
Big girls don´t cry - ale nech sa akokoľvek Anna snažila, nedokázala svoje hnedé oči nezaroniť. Tých pár kvapiek sa Johnnymu navždy vsalo do pohovky. ´Aspoň takto s ním zostanem´ - pomyslela si.
Nech už sa medzi nami stalo čokoľvek, chcem len aby si vedel, že nič neľutujem! Bolo mi s tebou perfektne, ale asi to tak malo skončiť. Láska asi fakt existuje iba v určitom čase a na určitom mieste. Neviem prečo všetci hľadáme niekoho na celý život, pre budúcnosť a pritom zabúdame si vychutnať prítomnosť. Maj sa krásne. Zbohom. - odpísala mu.
Keď sa večer Johnny vrátil domov, všade bolo cítiť Annin parfém. Jej vôňa ostala aj na posteľnej bielizni. Ešte dva mesiace ju nevypral...